HUDBA
Hviezda alternatívnej hudby Ben Howard prichádza s novou kolekciou piesní Whiteout
Od folku až k experimentálnej tvorbe. Na novinke sa producentsky podielal aj človek, ktorý minulý rok doslova čaroval na albumoch Folklore a Evermore od Taylor Swift. Podarili sa mu kúzla aj na novinke Bena Howarda?
Lukáš Horák
Lukáš Horák sa na stránkach UnitedLife.sk venuje filmom a hudbe. Zverejňuje správy o filmových novinkách nielen zo sveta marveloviek a DC-oviek, ale dáva čitateľom tipy na kvalitný obsah na streamovacích platformách a píše filmové recenzie.
Ben Howard je na Slovensku viacmenej neznámy pojem. Teda aspoň bežnému poslucháčovi. Fanúšikom alternatívnej hudby je však dobre známy, o čom svedčí aj vypredaný koncert v Prahe pred dvomi rokmi. Dokonca koncert vtedy museli presunúť do väčšieho priestoru pre veľký záujem.
Ben začínal ako klasický folkový hudobník, keď presne pred 10 rokmi vydal svoj debut „Every Kingdom“ a okamžite si ho zamilovalo množstvo fanúšikov folkového pesničkárstva. V roku 2014 mu vyšla LP „I Forget Where We Where“, kde vymenil akustickú gitaru za elektrickú, avšak esenciu atmosféry z debutu bolo počuť aj tu.
Predposledný album „The Noonday Dream“ vydal v 2018 a na ňom skĺbil zvuk z prvých dvoch LPčiek a primiešal do toho trochu elektroniky a experimentu.
Aká je však jeho novinka „Collections From the Whiteout“?
Pokračuje v nastolenom trende ponárania sa do hlbín alternatívnej tvorby a experimentovania, alebo sa vrátil ku klasickým folkovým koreňom z čias debutu Every Kingdom? Prvý singel z novinky s názvom What a Day naznačuje druhú možnosť. Ostalo to pravdou aj po vypočutí celého albumu?
Treba povedať, že tvorba Bena Howarda nie je nič pre bežného poslucháča. Ak však máte radi náročnejšiu hudbu, ktorá vás núti trochu premýšľať a hľadať, tak je Ben pre vás ako stvorený. Každým vypočutím nájdete v jeho tvorbe niečo nové, čo ste tam predtým nepočuli. Ak teda máte radi rádiový popík, tak Ben vás zaujme len veľmi ťažko.
Na novinke Collections From the Whiteout mu producentsky vypomohol Aaron Dressner, ktorého meno vám nemusí nič hovoriť. Ide o talentovaného gitaristu alternatívnej rockovej skupiny The National. Jeho meno vám však môže byť známe, ak ste fanúšikom Taylor Swift a špeciálne jej posledných dvoch albumov. Folklore a Evermore. Ide jednoznačne o albumy roka 2020, ktoré najviac prekvapili, tých, čo tvorbu Taylor Swift zavrhovali.
V prípade oboch albumov ide o veľmi dospelé počiny, ktoré si vyslúžili aj cenu Grammy. Veľký podiel na tom má práve Aaron Dressner a jeho záľuba v hraní sa so zvukmi.
Tieto akési zvuky sú typické aj pre novinku Bena Howarda. No nebojte sa, nejde o vesmírne zvuky, ktoré sa často ozývajú po 22:00 z Rádia_FM. Väčšinou ide o gitarové zvuky, alebo klávesy, ktorých tóny na prvé počutie znejú nezvyčajne. A občas aj na druhé počutie. Hudobník vás proste chce prinútiť melódiu hľadať a nie vám ju priniesť na podnose rovno pod nos. Niekomu sa to nemusí pozdávať, ale výhoda je v tom, že takáto hudba sa vám tak rýchlo nezunuje.
What a Day, znie ako klasický jemne folkový song, na aké sme od Bena zvyknutí. Ďalšie lastovičky v podobe piesní Crowhurst Meme a Follies Fixture, už však naplno ukazujú producentský prínos Aarona Dressnera a sú skvelým príkladom zvuku celej nahrávky Collections From the Whiteout.
Ben v rozhovoroch často spomína, že pred natáčaním novinky mal veľký tvorivý blok. Na albume to však nie je počuť a to aj vďaka producentovi, ktorý pomohol nájsť Benovi nové, neprebádané cesty. Treba dodať, že niektoré piesne si produkoval len a len Ben a jednou z nich je aj pieseň Rookery. Ide o jeden z vrcholov albumu. Počujeme tu Bena v jeho najznámejšej a aj najlepšej polohe. Len on, akustická gitara a množstvo emócii.
Za hlavné vrcholy však možno označiť dvojicu piesní Metaphysical Cantations a Make Arrangements. Tu najlepšie počuť ako Benovi veľmi pomohol Dressnerov vplyv pri tvorbe nového materiálu. Naopak tými slabšími miestami na novinke Collections From the Whiteout sú jednoznačne piesne Finders Keepers a Unfurling. V tomto prípade naozaj ide len o akési zvuky. Tu sa producenti nechali až moc uniesť. Hlavne prvá menovaná pôsobí, ako keby v produkcii došlo k chybe a omylom sa zmiešali dve piesne dokopy.
Ben opäť nesklamal a do svojej diskografie pridal dielo, ktoré sa v nej rozhodne nestratí. Novinka má skoro 54 minút, no nudí len minimálne. Bez slabších miest sa to síce nezaobišlo, ale aj tak je Collections From the Whiteout jasné víťazstvo. Ak máte radi inteligentnejšiu hudbu, ktorá vás núti premýšľať, tak nový album Bena Howarda vás nemôže sklamať.