Mozog, centrálny orgán nervovej sústavy, zohráva kľúčovú úlohou pri riadení viacerých telesných funkcií. Aj napriek pokročilým vedeckým poznatkom z oblastí, ako sú biológia či neurológia, zostáva jeho fungovanie dodnes záhadou, a to najmä kvôli jeho komplexnosti.

Jeho poranenie môže vážne ovplyvniť tieto funkcie, pričom môže viesť k neurologickým a kognitívnym problémom. Takéto zranenie sa môže vyskytnúť v dôsledku dopravnej nehody, úderu do hlavy, pádu alebo počas zranenia pri športovej aktivite.

S poranením mozgu sa potyká nespočetne ľudí po celom svete. Jednou z nich je Gina Arata, ktorá vo svojich 22 rokoch počas cesty na svadobnú hostinu havarovala. Odvtedy má problémy so sústredením či pamätaním si vecí, uvádza portál National Public Radio.

Arata vysvetľuje svoj stav po nehode: „Nemohla som si nájsť prácu, pretože ak by som bola povedzme čašníčka, nezapamätala by som, že vám mám priniesť diétnu Pepsi“ Avšak to sa zmenilo v roku 2018, keď jej implantovali experimentálne elektrické zariadenie do mozgu.

Mozog pod elektrickým prúdom

Avšak nebola jedinou osobou, ktorá podstúpila experimentálnu liečbu. Okrem nej sa do výskumu zapojilo ďalších päť pacientov, ktorí utrpeli podobné poškodenie mozgu ako Arata. Výskumníci vybrali týchto jednotlivcov, ktorí utrpeli zranenie pred tromi až 18 rokmi.

Jeden z nich bol však z výskumu stiahnutý, pretože nedodržal protokol. Ostatným pacientom zaviedli elektródy hlboko do mozgu, kde slúžili na stimuláciu tejto oblasti. Po dobu troch mesiacoch im mozgy stimulovali až 12 hodín denne. Počas noci, keď spali, bolo zariadenie vypnuté.

Výskumníci vložili implantát do časti mozgu, ktorá sa nazýva thalamus. Zdroj: unsplash.com/@averey

„Jednoduchým riadením týchto neurónov týmto stimulovaním pri vysokých frekvenciách ich vieme naštartovať do rozsahu funkcií, v ktorých by neboli, ak by boli nedostatočne aktivované,“ povedal pre LiveScience vedúci štúdie a profesor neurológie Nicolas Schiff.

Pacienti sa ešte pred zavedením zariadenia do mozgu podrobili neurologickému testu – trail making test – ktorým sa výskumníci snažili odmerať rýchlosť, výkon a flexibilitu mysle. Test spočíva v tom, že pacient má zoradiť číslice a písmená vzostupne (1-A-2-B-3-C… pozn. red.). Rovnako ich otestovali po skončení terapie.

Nečakané zlepšenie

„Jediná prekvapujúca vec je, že to fungovalo tak, ako sme predpokladali, čo nie je vždy samozrejmosťou,“ povedal profesor neurochirurgie zo Standford University Jaimie Henderson. Výskumníci očakávali zlepšenie v priemer o desať percent, no výsledky boli výrazne lepšie.

Priemerné zlepšenie dosiahlo hodnotu 32 percent. Zlepšenie u jednotlivých pacientov sa však pohybovalo od 15 do 52 percent. Výsledky naznačujú, že aj keď je mozog poškodený, nie je úplne zničený, ale jeho schopnosti sú obmedzené. Henderson to vysvetľuje takto: „Je to, akoby sa zhasli svetlá a nebolo dosť elektriny na to, aby sa opäť rozsvietili.“

Mozog každého pacienta je iný, a preto bolo problematické správne vložiť zariadenie. Zdroj: unsplash.com/@averey

Pacienti a ich rodiny tiež uvádzajú, že pozitívne zmeny sa prejavili v ich každodenných životoch. Okrem toho, že pociťujú menšiu únavu, znovu môžu vykonávať činnosti, o ktorých si mysleli, že už nikdy nebudú schopní – napríklad čítať knihy, pozerať televíziu, hrať videohry alebo dokončiť úlohy.

Zlepšenie si pochvaľovali až tak, že sa výskumníkom nepodarilo vykonať poslednú časť výskumu. Polovici účastníkov chceli vypnúť zariadenie, aby zistili či zlepšenie je dlhotrvajúce. Iba jeden z piatich pristúpil na tento experiment. Po troch týždňoch bez stimulácie mozgu jeho rýchlosť vo vyplnení testu klesla o 34 percent.

Potenciál do budúcnosti

Prvá štúdia sa zaoberala iba malou vzorkou pacientov a jej hlavným cieľom bolo zistiť efektivitu a bezpečnosť tejto terapie, uvádza portál NewScientist. Výskumníci však v budúcnosti plánujú vykonať ďalšiu, počas ktorej by pozorovali väčší počet ľudí.

„Hlboká stimulácia mozgu by mohla pomôcť miliónom ľudí, ktorí často v tichosti trpia následkami traumatického poškodenia mozgu,“ tvrdí Henderson. Podobná stimulácia v súčasnosti už pomáha pri Parkinsonovej chorobe či depresii.

Podobné zariadenie chce používať spoločnosť Neuralink, ktorú vlastní americký miliardár Elon Musk, o čom sme vás informovali v predchádzajúcom článku. Zameriava sa na pacientom s diagnózou, ktorá paralyzuje všetky končatiny a hrudník. Pomocou špeciálneho implantátu by mohli ovládať ich mobilné zariadenia či počítače pomocou mysle.