Hovorím si, že byť v Aténach a nevidieť Akropolis je ako spať s otvorenými očami = nemožné. No, pravda je taká, že samotná cesta je vždy tŕnistá. Aj keď, nie tak celkom. Myšlienka navštíviť túto pamiatku vo mne vrela od samotného počiatku pobytu v Aténach, no keďže tu nie som ako turista, nebolo to časovo obmedzené.

Zdroj: Radka Malinčáková

A predsa sa to podarilo. V lete sa mi nechcelo, veď radšej more; v zime sa nechcelo, veď radšej ostať v teple; v jeseni sa nechcelo, lebo toto. Konečne, prišla jar a spolu s jarou aj Medzinárodný deň pamiatok, ktorý sa o to postaral.

Kedy je lepšie navštíviť také „posvätné“ miesto než na samotný medzinárodný deň? Už asi lepší termín z neba nespadne. Ale, poďme k pointe. V dnešnej dobe, dobe opatrení, kedy sa nevie čo a ako, človeka poteší každá maličkosť. Aj príjemný jarný deň. Pri Akropolise.

Zdroj: Radka Malinčáková

Grécko je známe históriou a práve 18. apríl sa nesie v duchu „pamiatky zadarmo“ – rozumej zadarmo vstupy na pamiatky (múzea nie).

Ako to vyzeralo?

S tušením, že davy ľudí budú sprevádzať tento deň som sa vybrala do centra mesta už pred desiatou ráno, a vysvitlo, že to bola výhra. Klasické ráno v Grécku nezačína raňajkami, ale kávou, najideálnejšie čiernou a s náznakom jari by to malo byť Fredo.

Zdroj: Radka Malinčáková

Inzercia

Nie, nie je to meno kávy, ale znamená to, že káva je ľadová. A teda pre priemerného Gréka by to malo znieť takto: fredo espresso sketo – čierna káva bez cukru s ľadom. Veľmi silná kombinácia.

A tak sa mohlo pokračovať vo výstupe na Akropolu, lepšie povedané, zaradiť sa do radu na ten výstup. Keďže už o desiatej ráno boli rady na bránach dlhšie ako by to človek predpovedal, bolo známe, že o tri hodiny neskôr, to nebude žiadna sranda.

Zdroj: Radka Malinčáková, Rad pred vstupom na Akropolu

Vstupné síce bolo zdarma, ale pravidlá nepustia. Vstup bol možný len tak, že ste museli počkať kým ľudia pred vami prejdú niekoľko metrov za bránu. Teda, aspoň to tak vyzeralo, no aké meridla v skutočnosti personál použil, to neviem s určitosťou povedať.

Zdroj: Radka Malinčáková

Aj napriek 30 minútovej čakačke sa to oplatilo. Vedela som, že Akropola je zážitok minimálne na jeden život, no ako nenáročný fanúšik histórie, som nečakala nemožné. Avšak, stálo to zato. Domáci hovoria, že najlepší čas na návštevu Atén, ak teda cieľom nie je pláž, ale pamiatky, je práve jar. Nie je horúco, nie je zima, no slnko je. A musím súhlasiť. Aj keď tie hranice našich teplôt sú rôznorodé. Čo je pre nich teplá jar, to je pre nás malé leto.

Zdroj: Radka Malinčáková

Počasie zamračené, no príjemné teplo. Aj keď výhľad na západne situovaný Hymettus bol skôr neviditeľný ako viditeľný, malo to svoju mystickú atmosféru.

Zdroj: Radka Malinčáková, Výhľad na Plaku a v pozadí Národné záhrady a olympijský štadión

Posádka Akropolu bola prevažne lokálna, veľmi malý náznak zahraničných turistov z pochopiteľných dôvodov. Aj keď niektoré grécke zdroje už hovoria o párty ľuďoch z Holandska prichádzajúcich na ostrovy, Atén sa to netýka.

Zdroj: Radka Malinčáková

Vidieť mesto zo samého centra diania je magické, človek tu pochopí veľa súvislosti s históriou a výkladov počas hodín dejepisu, ktoré prebiehali ešte na základnej škole. Taktiež, prezývka Atén ako biele mesto naberá živé rozmery a konečne tu pochopíte, prečo biele (zhora sú Atény celé biele). Hory Filopapus a Lycabetus sú ako na dlani.

Zdroj: Radka Malinčáková, Hora Filopapus v pozadí

Po slávnej Akropole prišla prechádzka historickým centrom cez Thiseo vlakovú stanicu pozdĺž blších trhov, kde sú veľmi pekné handmade veci. Blšími trhmi sa dá prejsť veľmi rýchlo a skončíte na Monastiraki, kde už miestni predavači ponúkajú čerstvé a sladké jahody. Práve na Monastiraki to vyzerá veľmi živo a nádejne, ľudia si užívajú teplý deň a čakajú na lepšie časy.

Zdroj: Radka Malinčáková, Masívna budova múzea Akropolis