Hans Holzer: „Počas všetkých mojich rokov lovu duchov som sa nikdy nebál. Koniec koncov, duch je len ľudská bytosť, ktorá je v ťažkostiach.“

Máme radi, keď nám tuhne krv v žilách?

Duchárske filmy a nadprirodzeno nás odjakživa fascinujú. Respektíve, diváci týchto snímok sa delia na dve skupiny – ľudia, ktorí na konci mávnu rukou, pretože je to aj tak vymyslené a tí, ktorí sa ešte týždeň po filme paranoidne obzerajú za seba. Napriek tomu strašidelné filmy vyhľadávame a v tomto prípade vzniká otázka: Prečo nás baví báť sa?

Hrôzy, ktoré sa premietajú na plátne sledujeme z bezpečného miesta. Napriek tomu sa dokážeme vžiť do strachu filmových postáv. zdroj: unsplash.com

Psychológovia však prišli s vysvetlením. Strach funguje ako stimul, keďže biochemické látky sa počas sledovania desivých scén menia. Uvoľňujú adrenalín, čo vedie k zvýšenému prežívaniu a nárastu energie. Cítime buď strach a úzkosť, alebo vzrušenie a radosť. Takisto ide o uspokojenie našej zvedavosti ohľadom temnej stránky ľudskej psychiky. Neprajeme si stáť zoči-voči Hannibalovi Lecterovi alebo Michaelovi Myersovi. Pozorovať však situácie, počas ktorých sa herci konfrontujú so svojimi najhoršími časťami, pomáha nazrieť na najstrašnejšie verzie ľudskej mysle.

Hansa Holzera zrejme poháňali podobné motívy. Parapsychológ sa dostal na miesta a zažil veci, ktoré priamo súviseli s nadprirodzenom a logika ich nedokázala vysvetliť. Do americkej histórie sa zapísal ako prvý lovec duchov a za svoj život vydal vyše sto kníh s okultnou tematikou.

Štúdium a čarodejníctvo

Jeho meno napovedá, že nebol rodeným Američanom. Narodil sa 26. januára 1920 vo Viedni a už ako dieťa počúval od strýka historky o duchoch. Kvôli židovskému pôvodu musel koncom 30. rokov spolu s rodinou utiecť do New Yorku, kde začal štúdium japončiny na Kolumbijskej univerzite. Jeho vášeň pre paranormálne javy vzrástla po prečítaní knihy s názvom Okultizmus v tomto modernom veku od Dr. T. K. Oesterreicha.

V rámci akademických úspechov získal magisterský titul v komparatívnom náboženstve a doktorát z parapsychológie na Londýnskej vysokej škole aplikovaných vied. Zaujímal sa aj o podstatu hypnózy a telepatie. Istý čas viedol tematické kurzy na Technologickom inštitúte v New Yorku, ale jeho skutočným lákadlom bolo cestovanie po svete a skúmanie prípadov o strašidelných objektoch.

Hans pokračoval v písaní štyroch kníh špeciálne o čarodejníctve, okrem jeho početných diel o všeobecnej spiritualite a parapsychológii. zdroj: unsplash.com

Inzercia

Začiatkom 60. rokov začal Holzer vyšetrovať nezvyčajné javy v oblasti New Yorku. V roku 1963 vydal knihu Ghost Hunter, v ktorej zdokumentoval prvé prípadové štúdie. Niekoľkokrát navštívil Veľkú Britániu, aby urobil rozhovory s prominentnými čarodejnicami. Verejnosť bola v druhej polovici 20. storočia s čarodejníctvom len veľmi skromne oboznámená, Hansovi sa ale podarilo stretnúť s niektorými z najdôležitejších postáv tej doby. Zúčastnil sa niekoľkých seáns, ktoré zaznamenával do osobných archívov.

Vyšetrovanie v Amityville

Medzi jeho najznámejšie prípady patrí tragédia v Amityville. Ronald, najstarší syn manželov DeFeovcov spáchal otrasný čin – rodičov a svojich štyroch súrodencov zastrelil v rodinnom dome 13. novembra 1974. Viac než rok po vraždách odkúpila dom rodina Lutzovcov, no vydržali v ňom iba 28 dní. Čudné prízraky a hlasy, samovoľné otváranie dverí či vytekajúci sliz zo stien zaujali nielen novinárov, ale aj početnú skupinu okultistov.

Hans Holzer mal o duchoch jasnú predstavu, preto sa rozhodol navštíviť miesto tragédie. Duchov označil ako „prežívajúcu emocionálnu spomienku na niekoho, kto tragicky zahynul, ale o svojej smrti nevie.“ Preto sa spojil s médiom, Ethel Johnson-Meyers, aby zistil skutočnú príčinu hrôzostrašných javov. Meyers sa podarilo spojiť s druhým svetom, kde nadviazala kontakt s indiánskym náčelníkom. Povedal jej, že dom bol postavený na posvätnom pohrebisku a nahnevaný duch posadol DeFea, aby zabil jeho rodinu. Holzer študoval aj fotografie domu a všimol si nezvyčajnú žiaru obklopujúcu otvory po guľkách z DeFeovej pištole.

Holzerovo vyšetrovanie domu ostalo pre historikov kontroverznou témou. Podľa ich skúmania sa indiánsky kmeň v Amityville nikdy nenachádzal. To však Hansovi nezabránilo v tom, aby o tomto prípade napísal tri knihy. Dve z nich inšpirovali scenáristov ku vzniku filmu Amityville II: Posadnutosť (1982).

Jeho odkaz spoznávajú aj nové generácie

Hans Holzer zasvätil svoj život učeniu a honbe za poznaním. Na okultizmus aplikoval vedecký prístup založený na faktoch a zvykol hovorievať, že neverí v nadprirodzeno, iba v prírodné zákony, ktoré ľudstvo ešte nezistilo. Sám seba nazýval „vedecký výskumník paranormálnych javov“. Pri vyšetrovaní strašidelných miest odmietaval myšlienku použitia modernej technológie. Duchovia preňho neboli nič viac alebo menej ako ľudské bytosti, ktoré zachytia, ak im venujete pozornosť.

Na druhý svet odišiel v roku 2009 vo veku 89 rokov. So svojou životnou cestou bol spokojný a ešte pár rokov pred smrťou vyhlasoval, že robí to, čo miluje a necíti potrebu odísť do dôchodku. Príbehy o pátraní po posmrtnom živote ostanú navždy zvečnené v jeho knihách.

Hans Holzer s dcérou Alexandrou. zdroj: pinterest.com

Holzerove zážitky našli svoje miesto aj v popkultúre. Herec a scenárista Dan Aykroyd priznal, že istú dobu bol lovcom duchom posadnutý, čo mu vnuklo myšlienku natočiť úspešný film Krotitelia duchov (1984). V otcových krokoch pokračuje dcéra Alexandra Holzer, ktorá produkuje mysterióznu show The Holzer Files.

Zdroje: www.allthatsinteresting.com, www.hbr.org

Zdroj titulnej fotografie: www.pinterest.com