Diablov advokát odjakživa zastával problematické názory. Prečo cirkev prestala využívať jeho služby?

Povolanie staré stovky rokov

Pokiaľ ide o morálny kompas, práca právnika ho má nepochybne roztočený viacerými smermi. Zlé jazyky ich preto posmešne označujú ako diablových advokátov. Tento prívlastok inšpiroval vznik piesní, básni či filmov. Fanúšikovia Keanu Reevesa  či Al Pacina si mohli túto tematiku vychutnať práve vo filme s rovnomenným názvom. Za každým pomenovaním sa však skrýva dôvod jeho vzniku.

Ako je známe, diablov advokát je osoba, ktorá zaujme protichodný postoj. Najmä keď zastáva myšlienku, ktorej naozaj neverí. Pôvodný význam sa výrazne podobá súčasnému. Pred storočiami išlo o skutočnú prácu v správe rímskokatolíckej cirkvi. Kedykoľvek cirkev uvažovala niekoho vyhlásiť za svätého, diablov obhajca — tiež známy ako advocatus diaboli alebo Promotere Fidei (lat. „podporovateľ viery“) — poverená osoba namietala proti nominácii kandidáta.

Mimoriadny spolok

História obhajcu diabla siaha až k založeniu Congregatio Sacrorum Rituum. Špeciálnu komisiu v roku 1588 vytvoril pápež Sixtus V. Skupina vyšetrovala ľudí, o ktorých sa verilo, že počas svojho života vykonali zázraky. To bola pre nich prvá podmienka na udelenie svätosti.

Congregatio nevzniklo v danom období náhodou. Spoločenské pomery Európy v 16. storočí bližšie opisuje učenec Paolo Parigi vo svojej knihe Racionalizácia zázrakov. Stredoveku sa skončilo obdobie najväčšej slávy a zanechalo po sebe prostredie bez samozrejmých presvedčení, ktoré charakterizovali predchádzajúce storočia. Autorita cirkvi – kedysi jednotná a správna – bola teraz medzi ľuďmi spochybňovaná.

Diablov advokát zohrával malú, ale kľúčovú úlohu v širšom úsilí regulovať proces kanonizácie, respektíve svätorečenia. Takéto nariadenia mali za úlohu umlčať skeptických protestantov voči čestnosti Vatikánu. Špecifický súd taktiež zabraňoval miestnym mystikom získať nasledovníkov, ktorí by mohli narušiť jednotu samotnej katolíckej cirkvi.

Ochrancovia nadprirodzena

Novovzniknuté povolanie sa venovalo predovšetkým skúmaniu dôkazov o zázrakoch súvisiacich s kandidátom. Prostredníctvom krížového výsluchu vypočúvali svedkov a hľadali nedostatky v konaní uchádzača. Celý proces sa niesol v mimoriadne biblickom duchu. Protistranou advokáta bol Boží obhajca, latinsky advocatus Dei (propagátor veci). Podobne ako právnici na svetskom súde, aj oni využívali svoje rečnícke schopnosti v snahe presvedčiť porotu predsedajúcu o svätosti kandidáta.

Každý prípad priniesol diablovmu advokátovi jedinečné výzvy. Niekedy sa svedectvá o zázrakoch líšili, prípadne si nepamätali dôležité detaily. Inokedy boli jedinými svedkami zázraku ženy alebo deti, z ktorých ani jedno nebolo v očiach cirkevných správcov tej doby považované za spoľahlivé. V týchto prípadoch bolo na ňom, aby im dodal dôveryhodnosť.

Inzercia

Dobrý advokát musel disponovať prezieravou mysľou, pričom svoj uhol pohľadu prenášal na sudcov. Navrhoval prirodzené vysvetlenia údajných zázrakov, často sa zaujímal o medicínske názory. Neštítil sa uvádzať ani ľudské a sebecké motívy pre činy, ktoré sa považovali za hrdinské cnosti.

Námietky voči novým zvykom

Diablov advokát aktívne pracoval pre rímskokatolícku cirkev viac ako 400 rokov. Výrazné zníženie právomocí nastalo v roku 1983. Pápež Ján Pavol II. dostal väčšiu kontrolu v rámci procesu kanonizácie. Vďaka tomu vyhlásil za svätých päťkrát viac ľudí než zvyšok jeho predchodcov z 20. storočia.

Jeho rozhodnutie však prinieslo aj vlnu kritiky. Spisovateľ Christopher Hitchens nesúhlasil s urýchleným procesom a oslabením funkcie obhajcu. Keď sa cirkev zastala bengálskej ženy, ktorá tvrdila, že lúč svetla vychádzajúci z Terezinho obrazu vyliečil jej nádor, Hitchens zavolal jej lekárovi. Po telefonáte prišiel so záverom, že jej rakovina je tuberkulózna cysta, ktorá zmizla vďaka liekom na predpis. Podľa neho sa Vatikán oficiálne vzdal silám šoubiznisu, poverčivosti a populizmu.

Zatiaľ čo povolanie diablovho advokáta je už preč, jeho odkaz paradoxne žije vo vede. Rakúsky filozof Karl Popper sa pri písaní svojich publikácii inšpiroval starodávnym zvykom. Veril, že je lepšie proti niečomu namietať, aj keď ste k tomu naklonení. Zmiernite zaujatosť a posilníte celistvosť vašich výsledkov. Rovnaká línia úvahy viedla k vytvoreniu Congregatio a povolaniu, ktoré nebolo také démonické ako by sa mohlo zo začiatku zdať.

Zdroje: www.allthatsinteresting.com, www.bigthink.com

Zdroj titulnej fotografie: www.pexels.com