Zmierňovanie chudoby nie je to isté ako vytváranie prosperity. Kto to pochopí, je na dobrej ceste k porozumeniu, čo reálne prospieva životnej úrovni v komunite i krajine.

Viete, čo majú spoločné MicroEnsure, Tolaram a Celtel?

Všetko sú to lukratívne podniky v Afrike, ktoré v priebehu relatívne krátkej doby vytiahli státisíce ľudí z chudoby. A inovátori-vizionári stojaci za týmito spoločnosťami videli príležitosť tam, kde iní videli iba chudobu.

Aspoň takto to vidia autori novej knihy „Paradox prosperity: Ako môžu inovácie pozdvihnúť národy z chudoby “, ktorá sa po štyroch rokoch od vydania v zahraničí dostáva aj do slovenského predaja v slovenskom preklade vďaka vydavateľstvu Nadácia United Philanthropy.

Kniha Paradox prosperity v roku 2023 vychádza aj v slovenskom preklade vďaka Nadácii United Philanthropy

Autori knihy, renomovaný profesor Harvard Business School Clayton M. Christensen (1952-2020), spolu so spoluautormi Efosa Ojomo a Karen Dillon, obaja výskumníci z Clayton Christensen Institute for Disruptive Innovation, tvrdia, že desaťročia trvajúce boje proti globálnej chudobe neboli úspešné, pretože kompetentní ľudia s dobrými úmyslami sa riadia v skutočnosti celkom nefunkčným vzorcom: „Identifikujte oblasti, ktoré potrebujú pomoc, zaplavte ich zdrojmi a dúfajte, že časom zaznamenajú zmenu.“

Takto však realita nefunguje a ako dokazujú Christensen, Ojomo a Dillon priam vedeckými metódami, kľúčovým dielikom v stavebnici zvyšovania životnej úrovne je, paradoxne, jej využitie v prospech biznisu. Na prvé prečítanie to znie skoro hrozivo, lenže hlbší vhľad do problematiky – do knihy – odhaľuje neintuitívne, no účinné princípy.

INZERCIA

Od 60. rokov minulého storočia bohaté štáty spoločne minuli viac ako 4,3 bilióna amerických dolárov na pomoc niektorým z najchudobnejších krajín sveta. Kniha tvrdí, že tieto intervencie zhora nadol nepriniesli skutočné výsledky a v skutočnosti sú mnohé krajiny dnes skutočne chudobnejšie ako v 60. rokoch. Podľa Svetovej banky takmer 656 miliónov ľudí stále žilo v extrémnej chudobe v roku 2022, pričom očakáva, že v dôsledku vojny na Ukrajine pribudne ďalších 75 až 90 miliónov ľudí.

Dôvodom je podľa autorov knihy to, že „zmierňovanie chudoby nie je to isté ako vytváranie prosperity“ a že medzinárodné spoločenstvo musí inak premýšľať o tom, ako pristupuje k rozvoju.

Návod ako na to

Pri čítaní „Paradoxu prosperity“ má človek pocit, že ak by chudobné krajiny začali iba inovovať, nielenže by vybudovali veľké lukratívne korporácie, ale vybudovali by svoje krajiny rovnakým spôsobom, akým sa napríklad pretransformovala Južná Kórea.

Téza knihy je značne sugestívna, ale v dobrom zmysle slova. Uvádza nespočetné množstvo príkladov klasických zlyhaní medzinárodnej pomoci zhora nadol – mimovládne organizácie, ktoré stavajú studne v chudobných dedinách v Afrike, len aby sa pokazilo čerpadlo, alebo potravinovú pomoc, ktorá nakoniec vyradila miestnych farmárov z podnikania.

Existuje tiež veľa príkladov „inovácií, ktoré vytvárajú trh“, najmä v Afrike, ktoré priniesli značné bohatstvo. Pokojne sa preto kniha Paradox prosperity môže čítať ako príručka pre nadnárodné korporácie o tom, ako „preniknúť“ na nové a rozvíjajúce sa trhy.

Instantné rezance aj poistenia tam, kde o rezance a poistenia záujem nikdy nebol

O firme Tolaram jej instantných rezancoch, ktoré priaznivo ovplyvnili celú Nigériu, sme písali minulý týždeň. Kniha Paradox prosperity ponúka takýchto príkladov hneď niekoľko, ďalšou je aj MicroEnsure.

Keď Richard Leftley začal svojim kolegom z poisťovníctva rozprávať o svojom nápade na nový typ podnikania, smiali sa mu, pretože hovoril o tom, že pôjde do Zambie a bude predávať poistenie ľuďom s HIV. Ľudia si mysleli, že snáď stratil rozum a schopnosť analyzovať. Ale to je to, čo odlišuje inovátorov tvoriacich trh – schopnosť vidieť príležitosti tam, kde ostatní nič nevidia. Alebo ešte horšie, iba prekážky.

Spoločnosť MicroEnsure bola v posledných rokoch štyrikrát ocenená cenou Financial Times/IFC Transformational Business Award a už teraz je zisková na 80 percentách trhov, na ktoré vstúpila. Viac ako 85 percent zákazníkov MicroEnsure si nikdy nezakúpilo poistný produkt, kým MicroEnsure neprišiel na scénu.

Leftley a jeho kolegovia nám ukázali, čo je možné. Inovácie, ktoré vytvárajú trh, si vyžadujú, aby sme svet vnímali inak.

Nie sú to názory, ale fakty

Vzhľadom na neustále sa zväčšujúcu nerovnosť príjmov na celom svete a z toho vyplývajúce sociálne a politické otrasy by sme možno mali byť trochu opatrnejší pri vkladaní toľkej viery do korporácií ako záchrancov juhu.

Zdá sa však, že sebadôvera autorov je natoľko veľká, pretože ich tvrdenia sú v skutočnosti zisteniami, ku ktorým dospeli dôslednými vedeckými metódami.

Čo o knihe povedali osobnosti slovenského biznisu

Michaela Královičová, generálna riaditeľka INFINITY STANDARD, a.s.:

Jedinečná kniha o tom, ako dokážu inovácie nakopnúť chudobné krajiny na cestu rozvoja. Okrem unikátneho pohľadu na riešenie chudoby vytváraním inovácií, ktoré následne tvoria nové trhy, ponúka kniha pozitívne čítanie nabité faktami. Autorom ponúkané riešenia sú navyše aplikovateľné v každej krajine, pretože za inováciu považuje aj zmeny v procesoch, postupoch či organizácii práce, kapitálu a ďalších zdrojov.

Juraj Šulhaň, generálny riaditeľ AVIS, PAYLESS CAR RENTAL:

Hľadajte tam, kde iní nehľadajú, nájdete to, čo iní nenašli. Aj to jeden zo znakov inovátorov. V tejto knihe autor spomína rôzne situácie, kedy bolo až nepredstaviteľne náročné zavádzať inovácie na miestach, kde ich nikto nevyhľadával. Autor vysvetľuje, ako je možné, na príklade úspechu firiem vybudovať úspech celej krajiny. Vybudovaním čo i len jednej úspešnej firmy v chudobnej krajine dokážete vytvoriť ekosystém, na základe ktorého postupne rastú aj ostatní. Ešte aj v 21. storočí stále vidíme obrovskú priepasť medzi bohatými a chudobnými krajinami a autor prináša viacero myšlienok, ako by sa vedeli tieto rozdiely zmenšovať.

Martin Šmigura, investičný riaditeľ WOOD & Company:

Ako aktívny cestovateľ môžem pozorovať rôzne prístupy k téme životnej úrovne. V Juhoafrickej republike som videl obrovské bohatstvo striedané devastujúcou chudobou, v Singapure vysoký ekonomicko-technologický level zabezpečený nie úplne demokratickým systémom. Kostarika zasa nepatrí k najbohatším krajinám sveta, no má najvyššiu mieru gramotnosti v regióne a vyrába 100% energie z obnoviteľných zdrojov. Všetky príklady potvrdzujú, že ak by sme životnú úroveň merali iba výškou HDP, bola by to chyba. Som rád, že Prospertiy Paradox túto tému otvára v širšom kontexte. Zároveň verím, možno naivne, že táto kniha môže byť inšpiratívne aj pre tých, ktorí majú podmienky na vznik prosperity nastavovať.