Aktuálna mapa výskytu koronavírusu, počtu nakazených i vyliečených

Enviro

Berieme emisie oxidov dusíka dosť vážne? Má poškodzovať ozónovú vrstvu i ľudský organizmus.

Nielen oxid uhličitý, ale aj oxidy dusíka sú problémom osobnej dopravy.

Keď sa dnes hovorí o škodlivosti benzínových a naftových motorov, zvyčajne sa obavy verejnosti i odborníkov týkajú emisií oxidu uhličitého a mikroskopických pevných častíc. Pevné častice sú až do úrovne 99 percent zachytávané filtrami pevných častíc, ktorými sú už vybavené aj všetky nové autá s benzínovým motorom. Platí to však iba pre Európu a oxid uhličitý ostáva aj naďalej závažným problémom.

Zavedenie flotilových emisných štandardov nepochybne speje k environmentálne a zdravotne bezpečnejšej osobnej doprave, lenže spoločne s rastom počtu nových áut na cestách a znehodnocovaním technickej kondície tých starých v konečnom dôsledku vzniká stále viac oxidu uhličitého. Skleníkový plyn je možno krmivom pre stromy, ktoré ho očistia o uhlík a do prostredia ako emisiu vypúšťajú kyslík, nemožno ho však za to bagatelizovať.

Významným problémom starých i moderných spaľovacích motorov sú však emisie oxidu dusíka (NO, N2O a NO2).

„Ak vezmete desať percent najčistejších dieselových motorov a desať percent najšpinavejších benzínových automobilov, potom benzínové modely budú mať v skutočnosti dvojnásobné emisie oxidov dusíka v porovnaní s naftovými motormi,“ tvrdí Nick Molden, šéf Emission Analytics v rozhovore pre BBC. Táto spoločnosť vykonáva vlastné testy emisií motorov ako doplnok k testom od ich výrobcov a skúšky realizuje v reálnom prostredí.

V skutočnosti je priame porovnanie škodlivosti naftových a benzínových motorov náročné, pretože do hodnotenia vstupuje obrovské množstvo faktorov: počnúc uhlíkovou stopou samotnej výroby motorov až po jazdný štýl konkrétneho vodiča a intenzitu používania.

AVIS Maxirent

 

Oxidy dusíka NOx

Naftové motory však neprodukujú iba oxid uhličitý a mikroskopické sadze. Závažným problémom sú tiež emisie NOx, teda oxidov dusíka. Viac ako 90 percent oxidov dusíka je emitovaných vo forme oxidu dusného NO, čo je plyn bez zápachu, ktorý sa až reakciou s kyslíkom mení na šťipľavý smrad. Následnými chemickými procesmi potom podnecuje vznik takzvaných kyslých dažďov. Oxidy dusíka ako také údajne vznikajú vždy pri zohriatí vzduchu spaľovaním palív a jeho množstvo je v priamej úmere závislé na teplote procesu.

Jedna z foriem oxidu dusíka, oxid dusičitý, pri dlhodobom vystavení ľudskému organizmu podľa všetkého vedie k poškodeniu funkcie pľúc, zvyšuje riziko respiračných porúch a spôsobuje vznik alergií.

Dôsledky rastu podielu oxidov dusíka v atmosfére však majú vplyv nielen na ľudí, ale aj samotné životné prostredie. Ešte v roku 1997 sa P. Hornaj venoval tomu, do akej miery môžu rôzne oxidy dusíka spôsobovať rozpad ozónovej vrstvy. Obavy o životné prostredie teda rozhodne nie sú vecou posledných niekoľkých rokov. Má sa tiež za to, že v spodných vrstvách atmosféry môžu, paradoxne, niektoré oxidy dusíka podporovať vznik ozónu, ktorý je však pre nás toxický.

Stopercentne účinná technológia na redukciu alebo zachytávanie NOx zatiaľ údajne neexistuje, ale Európska únia zavedením emisnej normy EURO 6 (september 2015) drastickým spôsobom znížila limity pre emisie tejto látky. V porovnaní s predchádzajúcim štandardom EURO 5 dokonca až o polovicu, konkrétne z 0,18 g/km na 0,06 g/km.

Významne k zlepšeniu situácie prispelo zavedenie selektívnej katalytickej redukcie (SCR), ktorú v bežnom živote vnímame ako potrebu dolievania močoviny, teda AdBlue. „Teplom sa AdBlue rozloží na amoniak (čpavok) NH3 a oxid uhličitý CO2. Ten je zachytený v telese katalyzátora SCR, ktorý je väčšinou vcelku s filtrom DPF. Tam reaguje s oxidmi dusíka a transformuje ho na neškodný dusík N2 a vodnú paru H2O,“ uvádza vo svojom článku k danej téme Cars Service.

A čo to vlastne AdBlue je? Je to zmes destilovanej vody a 32,5% syntetickej močoviny, ktorá sa dolieva do samostatnej nádržky. Hladinu AdBlue je potrebné udržiavať, pretože ak sa minie, automobil vám už nenaštartuje – je to však obmedzenie nastavené softvérom, z princípu naftový motor naštartuje aj bez močoviny.

 

Ďalšie nebezpečné plyny

Nielen oxid uhličitý a oxidy dusíka sú to, čo by sme mali dôslednejšie sledovať. Európska environmentálna agentúra dlhodobo upozorňuje na to, že pri spaľovaní palív dochádza k emisii veľkého množstva látok škodlivých pre ľudský organizmus:

„V skutočnosti sa pri spaľovacích procesoch uvoľňuje celý rad iných látok znečisťujúcich ovzdušie, od oxidu siričitého a benzénu po oxid uhoľnatý a ťažké kovy. Niektoré z týchto znečisťujúcich látok majú krátkodobé účinky na ľudské zdravie. Iné, vrátane niektorých ťažkých kovov a perzistentných organických znečisťujúcich látok, sa v prostredí hromadia. To im umožňuje preniknúť do nášho potravinového reťazca a nakoniec skončia na našich tanieroch.

Ostatné znečisťujúce látky, napríklad benzén, môžu poškodiť genetický materiál našich buniek a v prípade dlhodobého vystavenia spôsobiť rakovinu. Keďže benzén sa používa ako prídavná látka v benzíne, okolo 80 % benzénu uvoľňovaného do atmosféry v Európe pochádza zo spaľovania palív používaných vo vozidlách,“ uvádza Európska environmentálna agentúra.