Ako bude vyzerať školstvo v budúcnosti? Viac miesta i spolupráce
Magazín The Possible pred štyrmi rokmi predpovedal, ako bude vyzerať školstvo budúcnosti. Okrem samotného konceptu školských tried sa zameral aj na samotnú koncepciu vyučovania, ktorá by mala zohľadňovať individualitu každého študenta, jeho ciele, predispozície.
V neposlednom rade má revolúcia v školstve myslieť aj na to, že človek blízkej budúcnosti bude oveľa viac vedieť potrebovať pracovať s informáciami, nie ich len poznať. Všetko sa dá nájsť cez internet, podstatné bude, aby s informáciami vedel správne pracovať.
Smelé odhady verzus pandemická realita
V rozsiahlom príspevku autorka Katie Puckett uvádza niekoľko odhadov možnej blízkej budúcnosti vzdelávania, pričom jej príspevok vznikal v čase, keď nikto o pandémii ochorenia Covid-19 ani nechyroval.
Práve pandémia nového koronavírusu, ktorý vyvoláva ochorenie Covid-19, napokon školstvo zmenila. Nielen u nás, v Európe, ale aj v Spojených štátoch či v Rusku. A jednalo sa doslova o revolúciu, pretože fakticky z jedného týždňa na druhý sa školy v celom modernom svete museli dramaticky preorientovať z klasickej formy výučby na tú digitálnu.
Doslovne „z ničoho nič“ sme mali na pedagógov celkom nové nároky na ich schopnosť obsluhovať elektroniku, pracovať s kolektívom vo virtuálnom priestore a všetko, čo sa učili dovtedy, sa razom zmenilo. Všetky pracovné dokumenty dostupné v školách museli mať priamo u seba doma.
Na študentov sa nároky zvýšili takisto. Ak sme deťom dovtedy hovorili, že by nemali toľko sedieť za počítačom a pozerať do tabletov, dnes sa to od nich, naopak, vyžaduje. Deti sa musia učiť v domácich podmienkach, ktoré častokrát ani zďaleka nevyhovujú ich potrebám a už dnes sa ukazuje, ako nesmierne dôležitý je obyčajný fyzický medziľudský kontakt, vyskytovanie sa v skupine a komunite, hoci aj len marginálne.
Vráťme sa ale k príspevku od Katie Puckett z roku 2017, uvedieme si niekoľko podstatných bodov z jej odhadov koncepcie školstva budúcnosti:
Učebné priestory novej generácie budú „preklopené“.
Učiteľ nemusí stáť v prednej časti triedy, aby odovzdal svoju múdrosť. A študenti neprichádzajú do triedy len na počúvanie. Nemusia teda sedieť v radoch otočených dopredu.
Tradičné stoly v radoch sprístupňovali asi jeden štvorcový meter na študenta. V aktívnom výučbovom priestore stúpa na 3 štvorcové metre. A je to úplne zapojené: viac monitorov umožňuje študentom prezerať si materiály z kurzov a hľadať veci na internete ako neoddeliteľnú súčasť zážitku z vyučovania. Táto kombinácia tradičného vyučovania a online médií sa nazýva „zmiešané učenie“.
Vo vzdelávacom systéme budúcnosti sa domáce úlohy budú robiť pred hodinou.
„Učitelia môžu zaznamenávať štruktúrovaný obsah, ktorý môžete absorbovať svojim vlastným tempom,“ hovorí John Holm zo spoločnosti SocioDesign. „Potom, keď prídeš do učebne, môžu ti pomôcť vyriešiť problém.“
Spolupráca bude základnou zručnosťou
Keď rutinné úlohy prevezmú počítače, ocenia pracovníci kreativitu a intuíciu, ktorú môže (zatiaľ) ponúknuť iba ľudská myseľ. Budú ocenení za schopnosť inovovať, komunikovať a spolupracovať v globálnych tímoch.
Aj pre univerzity sú inovácie rozhodujúce, pretože sa vďaka nim uchádzajú o financovanie – vedecké objavy je možné patentovať a licencovať a vysoké hodnotenie v oblasti výskumu im pomáha prilákať študentov, ktorí platia poplatky.
Schopnosť pracovať s informáciami
Vďaka svetu ľahko dohľadateľných vedomostí na dosah ruky si už nemusíme pamätať fakty. Veľa vecí, ktoré sme sa tradične učili v škole, by v digitálnom veku mohlo začať byť trochu nezmyselnými: rukopis, pravidlá pravopisu a gramatiky, cudzie jazyky, …
Budeme však potrebovať nové zručnosti, ktoré nám pomôžu zvládnuť tieto stále nové a fantastické nástroje, ktoré máme k dispozícii. Musíme vedieť, ako interpretovať výsledky vyhľadávania, kriticky posúdiť kvalitu a pravdivosť informácií a urobiť etické úsudky o tom, ako ich používať, a budeme musieť tvorivo myslieť, aby sme prišli s riešeniami čoraz zložitejších globálnych problémov.
V budúcnosti bude práca štruktúrovaná okolo projektov, nie procesov. To je dôležitý trend aj vo vzdelávaní.
„Aktívne“ alebo „problémové“ učenie sa snaží skôr zaujať prirodzenú zvedavosť študentov, ako by im malo iba poskytnúť informácie.
To znamená stieranie hraníc tradičného učiva.
Namiesto rozdelenia učenia do rôznych predmetov sa témy učia holistickejším spôsobom v reálnom svete – takže lekcia o Vikingoch môže zahŕňať spoznávanie histórie alebo geografie, písanie príbehov alebo skupinovú prácu na dizajne a stavbe člna.
Toto je „fenoménové učenie“. Zdôrazňuje zručnosti, ako sú komunikácia, tvorivosť a kritické myslenie, a lepšie pripravuje študentov na uplatnenie svojich vedomostí na pracovisku 21. storočia.
Vo Fínsku je tento spôsob učenia veľká vec. Fínsko, ktoré je už dlho uznávané ako jeden z najúspešnejších vzdelávacích modelov na svete, si osvojuje fenoménové vzdelávanie pre zvyšujúci sa podiel vyučovacieho času.
Je čas experimentovať
Koncepcia školstva a vzdelávania sa neustále vyvíja. Asi každý z nás vie, že azda najpodstatnejšie zmeny boli u nás zavedené počas vlády Márie Terézie. Rakúsko-uhorská cisárovná Mária Terézia vydala 6. decembra 1774 Všeobecný školský poriadok, čím zmenila svet, zaviedla napríklad aj školskú dochádzku.
Podstatné myšlienky do vzdelávania priniesol Jan Amos Komenský, ktorý sa preslávil aj frázami „opakovanie je matkou múdrosti“ a „škola hrou“.
Zmeny sa dejú aj dnes a sme ich očitými svedkami – reč je o digitalizácii vzdelávania kvôli pandémii Covid-19.
Lenže tu pokrok ani zďaleka nekončí. Žijeme v časoch, keď technológie zásadným spôsobom ovplyvňujú naše životy a majú obrovský potenciál vylepšiť ľudstvo ako také. Na začiatku je však správny krok do života – školstvo. Je správne zodpovedne experimentovať a hľadať stále nové spôsoby, ako pomôcť mladým ľuďom dosiahnuť vrchol ich potenciálu.
Bude to stáť veľa peňazí, ale v tom problém nie je. Tie peniaze sa v rámci jednej či dvoch generácií vrátia. Jediným sporným miestom ostáva otázka, či sú autority dostatočne ochotné tieto peniaze vôbec investovať do vzdelávania.
