Hoci boli Ainuovia prvými osadníkmi Hokkaida, väčšine cestovateľov nie sú známi. Kým sa o nich nezačali zaujímať antropológovia, ich jazykovú a kultúrnu identitu stáročia utláčala japonská vláda.

Zachovávanie natívnych tradícií

Kedysi sa v rôznych kútoch Zeme nachádzali domorodé skupiny obyvateľov s vlastnou kultúrou, tradíciami či jazykom. Postupné rozpínanie obyvateľstva a osídľovanie miest stálo mnoho pôvodných obyvateľov život alebo sa museli prispôsobiť chodu nového sveta.

Našťastie aj dnes existujú etnické skupiny, ktoré si zachovávajú rovnaký spôsob života na rovnakých miestach ako kedysi ich predkovia. Na Novom Zélande žijú Maori, Severnú Ameriku zastupujú početné indiánske kmene a severné časti Európy (Laponsko) obývajú Sámovia.

Málokto však vie o domorodých kmeňoch Ainuov. Pôda a prírodné zdroje sú neoddeliteľne spojené s ich civilizáciou, fyzickým a duchovným blahom. Ako lovci a zberači si Ainuovia vysoko cenili prírodu, čo bolo a stále je často vyjadrené v ich umení.

Odkiaľ pochádzajú?

Zem vychádzajúceho slnka, Japonsko, zaznamenáva príchod prvých ľudí približne 30 000 rokov p.n.l.. Súčasní Ainuovia tvrdia, že ich korene siahajú až k japonskej pravekej kultúre Džómon, od ktorej sa datujú ďalšie historické obdobia.

História Ainuov je známa z príbehov, ktoré ústne odovzdávali samotní Ainuovia a zo spisov, ktoré zanechali susedné národy. zdroj: unsplash.com

Medzi najväčšie súostrovia Japonska patria Honšú, Hokkaido, Kjúšú a Šikoku. Hovorí sa, že Ainuovia kedysi obývali všetky tieto súostrovia, no prevažne sa zdržovali na ostrove Hokkaido. Pozostatky ich kultúry zaznamenali aj na Kurilských ostrovoch a ostrove Sachalin, pričom obe miesta patria do vlastníctva Ruskej federácie.

Pôvodným živobytím kmeňa bolo hľadanie potravy a rybolov, ako u mnohých domorodých obyvateľov na celom svete. Pozdĺž teplejšieho južného pobrežia Hokkaida hromadili svoje úlovky a obchodovali s Japoncami.

Inzercia

Jazyk a zvyky

Niektorí členovia sa zaoberali presunom poľnohospodárstva, metódou, pri ktorej sa polia využívajú na niekoľko sezón a potom sa opustia, aby sa pôda nevyčerpala. Tradičným náboženstvom bol animizmus. Najdôležitejší rituál prebiehal niekoľko rokov a zahŕňal odchytenie medvedice. Vychovávali ju ako člena rodiny, kým ju rituálne nepripravili o život. Ak sa Ainuovia v živote správali k zvieraťu dobre, verili, že po smrti im jeho duch zabezpečí blaho.

Ainuovia považovali tetovanie za súčasť svojho náboženstva. zdroj: pinterest.com

Medzi ďalšie tradície patrilo tetovanie tváre. V tom čase bolo tetovanie a jeho vytváranie výlučne ženskou výsadou. Verilo sa, že pochádza od „Matky predkov“ –  Ainu Okikurumi Machi, mladšej sestry boha stvoriteľa, Okikurumiho. Tetovania vtedy neslúžili iba na ozdobu tela, ale aj na vyjadrenie rodinného stavu. Kým ženinu tvár nezdobili tmavé čiary obkolesujúce pery, nemohla sa vydať.

Ainuovia  hovorili vlastným jazykom odlišovaným ostrovnými dialektmi. Považujú sa za izolovanú jazykovú rodinu, čo znamená, že  v súčasnosti nemajú žiadne spojenie s inými dnes známymi jazykmi. Používanie jazyka Ainu rapídne klesalo v dôsledku politík na podporu modernizácie Japonska a v roku 2009 bol zaradený medzi ohrozené jazyky UNESCO.

Obete politického prevratu

Japonci začali kolonizovať územia Ainuov v prvom tisícročí nášho letopočtu. Po Reforme Meidži sa  začali ľudia z pevninského Japonska presúvať na ostrov Hokkaido a menili dovtedy zaužívaný chod života domorodých kmeňov.

Novovzniknuté normy, napríklad zákon o ochrane bývalých domorodcov z roku 1899 bol skôr predmetom diskriminácie než pomoci. Japonská vláda vytlačila Ainuov z ich tradičných území do hornatých neúrodných oblastí.  Napriek ozbrojenému odporu tieto domorodé národy stratili väčšinu svojej tradičnej pôdy.

Kmeň už nebol schopný poľnohospodárstva a ak chcel prežiť, musel sa asimilovať. Ainuovia prijali japonské mená, hovorili japonským jazykom a boli pomaly zbavení svojej kultúry a tradícií.

Kvôli rozšírenej stigmatizácii mnohí Ainuovia skrývali svoj pôvod. To malo dopad na súčasnú situáciu. Veľká časť populácie Ainuov zostáva chudobná a politicky zbavená volebného práva, pričom nemajú možnosť rozširovať poznanie o svojich predkoch.

Robí sa pre ochranu dedičstva dosť?

V poslednej dobe však tento problém začal nachádzať riešenia. V apríli 2019 japonská vláda po mnohých rokoch zvažovania právne uznala Ainuov za pôvodných obyvateľov Japonska.

Domorodí obyvatelia severného Japonska sa vo svojom jazyku nazývajú „Ainu“, čo znamená „Ľudia“ ich krajiny. zdroj: pixabay.com

Centrum propagácie kultúry Ainuov ponúka prehľad kultúry pôvodných obyvateľov. Zariadenie sa nachádza približne 40 minút jazdy autom od centra Sappora, hlavného mesta Hokkaida.  Návštevníci si môžu obzrieť remeselné výrobky, sledovať tradičný tanec a vytvoriť si predstavu, ako kedysi domorodci žili. Objekt otvorili roku 2003, aby učil domácich aj zahraničných návštevníkov o kultúre Ainuov a šíril ich posolstvo do sveta.

Mnohí experti sa však domnievajú, že nedávne uznanie komunity nestačí. Tvrdia, že je to len neúprimnosť zo strany vlády, keďže nový zákon Ainu neposkytuje japonskému domorodému obyvateľstvu jasné a silné práva. Či sa celý proces pohne smerom dopredu, ukáže čas.

Zdroje: www.bbc.com, www.metropolisjapan.com

Zdroj titulnej fotografie: www.pinterest.com