Vesmírny teleskop Jamesa Webba odštartoval 25. decembra o 13:20 nášho času na rakete Ariane 5 z kozmodromu Kourou vo Francúzskej Guyane. Teleskop v hodnote 10 miliárd dolárov sa od rakety oddelil vo výške približne 1 400 kilometrov, čím začal dlho očakávanú misiu na štúdium raného vesmíru a blízkych exoplanét. Ešte chvíľu však potrvá, kým sa dostane do prevádzky.

Štart rakety Ariane 5 [NASA]

Teleskop Jamesa Webba

Let teleskopu na obežnú dráhu trval zhruba pol hodinu a prebehol bez problémov. Teleskop Jamesa Webba je nástupcom Hubblovho teleskopu a bol zostrojený v rámci spolupráce medzi americkou (NASA), európskou (ESA) a kanadskou (CSA) vesmírnou agentúrou.

Najdôležitejšou časťou teleskopu Jamesa Webba je bezpochyby jeho 6,5 metra široké pozlátené zrkadlo. To je takmer tri krát širšie, ako primárny reflektor Hubblovho teleskopu, ktorý meria 2,4 metra. Teleskop Jamesa Webba by mal byť 10 až 100-krát citlivejší ako jeho predchodca. NASA tvrdí, že teleskop by bol schopný zachytiť infračervené svetlo vyžarované čmeliakom nachádzajúcim sa vo vzdialenosti Mesiaca od Zeme.

INZERCIA

„Rozbalený“ teleskop Jamesa Webba [NASA]

Ciele teleskopu Jamesa Webba

Zväčšená optika spolu so štyrmi supercitlivými prístrojmi na pozorovanie vesmíru by mala astronómom umožniť nahliadnuť hlbšie do vesmíru než kedykoľvek predtým. Teleskop má za cieľ hľadať svetlo z prvých galaxií v ranom vesmíre a skúmať našu vlastnú slnečnú sústavu, ako aj planéty obiehajúce okolo iných hviezd. Jedným s cieľov misie teleskopu Jamesa Webba teda bude aj skúmanie atmosféry vzdialených planét. Práve tieto poznatky by potom mohli vedcom pomôcť pri hľadaní potenciálne obývateľných planét.

Cesta vesmírom

Teleskop teraz smeruje na Lagrangeov bod 2 (L2) sústavy Slnko-Zem, vzdialený skoro 1,5 milióna kilometrov od Zeme. Cesta tam mu bude trvať 6 mesiacov. Počas nasledujúcich 29 dní bude musieť teleskop vykonať ešte mnoho krokov, harmonogram ktorých NASA zverejnila na svojom webe.

Teleskop Jamesa Webba [NASA]

Teleskop sa počas svojej cesty bude musieť „rozbaliť“

NASA však zdôrazňuje, že zverejnený plán je flexibilný a môže sa meniť. Teleskop sa počas cesty bude musieť „vybaliť“ zo zloženej konfigurácie. Teleskop musel letieť do vesmíru zložený, pretože je príliš masívny na to, aby sa zmestil na akúkoľvek existujúcu raketu v jeho finálnej podobe. Ako hovorí administrátor NASA Bill Nelson, uviesť teleskop do prevádzkyschopného stavu nebude ľahké. Uviedol, že existuje nespočetné množstvo vecí, ktoré musia perfektne fungovať. Verí však, že veľká odmena je spojená s veľkým rizikom.

Hlavným bodom v procese rozloženia teleskopu bude určite nastavenie jeho primárneho zrkadla. Ako sme už spomínali, zrkadlo teleskopu má šírku 6,5 metra a skladá sa z 18 pozlátených šesťhranných segmentov. Jednotlivé segmenty majú zo zadnej strany motorček, ktorý upravuje ich zakrivenie.

Primárne zrkadlo teleskopu [NASA]

Teplota teleskopu Jamesa Webba bude -233 °C

Na to aby teleskop fungoval, bude musieť schladnúť na -233 °C. Až po vychladnutí, bude teleskop schopný vytvárať snímky vzdialeného vesmíru. Snímky bude zachytávať pomocou citlivých prístrojov a svojho zrkadla, ktoré do snímača prístrojov smeruje infračervené svetlo.

Teleskop Jemsa Webba má štyri takéto prístroje: primárny snímač teleskopu Near-Infrared Camera (NIRCam), ktorý deteguje prvé hviezdy a galaxie, Near-Infrared Spectrograph (NIRSpec), ktorý informuje vedcov o fyzikálnych vlastnostiach, chemickom zloženií a teplote vesmírnych telies, Mid-Infrared Instrument (MIRI) a Near-Infrared Imager a Slitless Spectrograph (NIRISS), ktorý bude používaný primárne na detekciu exoplanét.

Teleskop Jamesa Webba na obežnej dráhe okolo Zeme [NASA]

Zatiaľ ide všetko podľa plánu

Teleskop Jamesa Webba už vo vesmíre vykonal niekoľko úkonov. Pol hodiny po štarte rozložil svoje solárne panely a tiež vykonal 65-minútový zážih raketového motora, ktorý ho nasmeroval na bod L2. 26. decembra by mal teleskop natočiť svoju vysokoziskovú anténu k Zemi a deň na to vykonať ešte jeden zážih motora na spresnenie svojej trajektórie k bodu L2.

Práve kvôli zmenám svojej trajektórie mal teleskop Jamesa Webba 159 litrov hydrazínu a 79,5 litra oxidačného činidla na báze oxidu dusného. Len napĺňanie teleskopu palivom trvalo 10 dní, nakoľko je hydrazínové palivo veľmi toxické.

Zdroje: NASA, The Verge, CNET, BBC, Space.com