Aktuálna mapa výskytu koronavírusu, počtu nakazených i vyliečených

TECHNOLÓGIE A ENVIRO

Ťažba kryptomien údajne vyprodukuje 800 ton CO2 ročne. Ako je to možné?

Príde vám to ako hlúpy hon na oxid uhličitý? V skutočnosti je ale aj obyčajné využívanie počítačových programov naviazané na produkciu škodlivých plynov, hoci nie úplne priamo. Čítajte o tejto téme viac.

Logika stojaca za týmto nevšedným nadpisom je v skutočnosti pomerne jednoduchá: Aby ste mohli používať akýkoľvek počítačový program, prehliadať internet, používať mobilnú aplikáciu, potrebujete k nim energiu. Táto energia prichádza v prípade počítačov priamo z elektrickej siete cez zásuvku, v prípade notebookov, tabletov a smartfónov z batérie, ktorá ale tiež musela byť nabitá z elektrickej siete.

Táto elektrická energia  musela byť niekde vyrobená. Aj keď rastie podiel elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, veľká časť z nej je stále naviazaná na spaľovanie fosílnych palív. A tu vzniká logický uzáver, že používaním aplikácií sa nepriamo produkuje oxid uhličitý.

S takýmto tvrdením prišla bezpečnostná spoločnosť Kaspersky a dokonca uviedla aj približný odhad produkcie CO2 v súvislosti s ťažbou kryptomien: 800 ton ročne. Podľa odhadov spoločnosti sa na takúto ťažbu kryptomien spotrebuje až 18,8 gigawattov elektrickej energie.


Ako prebieha ťažba kryptomien?

Ťažba kryptomien vo webových prehliadačoch (a tzv. cryptojacking alebo web mining) predstavuje hrozbu, ktorej mohli byť vystavení mnohí používatelia bez toho, aby o tom vôbec vedeli.

Takzvaný Web mining je alternatívnou metódou ťažby kryptomien, ktorá využíva zariadenia návštevníkov internetových stránok na dosiahnutie svojho cieľa. Majitelia webových stránok premieňajú kapacitu zariadení svojich návštevníkov na kryptomenu vo chvíli, keď má používateľ otvorený prehliadač, prípadne keď mu beží na pozadí.

AVIS Maxirent

V niektorých prípadoch na to dokonca používateľa upozornia aj samotné stránky, pričom žiadajú o jeho súhlas, že zariadenie bude využité na ťažbu kryptomien. Zároveň prikladajú aj vysvetlenie, že ide o formu monetizácie webstránky, aby napríklad nemusela používateľa otravovať reklamami alebo vyžadovať predplatné.

Ťažba kryptomien je v podstate neškodná, ale v globálnom meradle má nepriaznivý vplyv na životné prostredie.

Takáto ťažba kryptomien je zvyčajne považovaná skôr za neškodnú aktivitu, lebo používateľa neoberá o peniaze, a spotrebúva sa pri nej len malé množstvo elektrickej energie. Na to, či ide o len o mýtus, sa pozreli analytici, ktorí zanalyzovali dáta z riešení spoločnosti zameraných na ochranu používateľov pred web miningom. Dospeli k záveru, že hoci individuálne straty možno považovať za bezvýznamné, globálny dosah je prekvapivo desivý.

Podľa týchto výpočtov by objem energie spotrebovanej pri neželanej ťažbe kryptomien prostredníctvom webových prehliadačov mohol dosiahnuť až 1670 megawatthodín (MWh) do času, kým webová stránka nezablokovala kód zodpovedný za spustenie ťažby. Vo svete však prebieha enormný počet pokusov o takúto ťažbu kryptomien, čo môže podľa výpočtov zodpovedať až 18,8 GW energie (±11.8 GW).

V prepočte na emisie oxidu uhličitého podľa svetového priemeru Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) to zodpovedá približne 800 tonám skleníkových plynov (CO2) vypustených do atmosféry v roku 2018.

Poplatky za elektrinu za tak veľkú spotrebu energie sa môžu pohybovať na úrovni od niekoľko stotisíc do pol milióna dolárov (približne 450-tisíc eur), v závislosti od konkrétnej krajiny.

Množstvo takejto energie by zodpovedalo trojnásobku energie vyprodukovanej jadrovou elektrárňou Černobyľ rok pred jej výbuchom.

 

Kto za to vlastne môže?

Je však potrebné uviesť, že za tieto produkcie CO2 v skutočnosti nie sú zodpovední jednotlivci, ktorí sa snažia ťažiť kryptomeny. Je to záležitosťou spoločností, ktoré vyrábajú energiu spôsobmi, ktoré vyžadujú druhotnú produkciu oxidu uhličitého. Ak by sa všade elektrina vyrábala pomocou obnoviteľných zdrojov, nevznikali by emisie oxidu uhličitého ani pri ťažbe bitcoinov a ďalších kryptomien.

Ako zistiť, že máte „nakazený“ počítač?

Pozornosť by ste mali venovať výkonu vášho počítača. Ak je spomalený či mrzne, môže to byť znakom škodlivej aktivity v pozadí.

Môžete tiež skontrolovať, či sa počítač výrazne neprehrieva – to je neklamný znak toho, že procesor je viac zaťažovaný, čo je typické pre webových ťažiarov. Mali by ste tiež začať používať spoľahlivé bezpečnostné riešenia, napríklad platené antivírusové softvéri alebo modernú technológiu security cloud, ktoré poskytujú ochranu pred webovými ťažiarmi

Zdroj: Kaspersky, Assessing the impact of protection from web miners