Obľubujete štipľavé jedlá? Existuje dôvod prečo sa ich nedokážete vzdať
Bolesť, ktorá navodzuje radosť Štipľavé jedlá rozdeľujú gastronomickú spoločnosť. Fanúšikovia cesnaku, čili alebo feferónov hovoria, že ich nikdy nie je dosť. Podľa odporcov pikantnosť prebije celkovú chuť jedla. Potvrdilo sa však, že pri konzumácii takýchto jedál nás zasiahne aj niečo iné než jeho pálivý podtón. Naše telo spustí obrannú reakciu, zrýchli sa nám tep a… Prečítať celé
Bolesť, ktorá navodzuje radosť
Štipľavé jedlá rozdeľujú gastronomickú spoločnosť. Fanúšikovia cesnaku, čili alebo feferónov hovoria, že ich nikdy nie je dosť. Podľa odporcov pikantnosť prebije celkovú chuť jedla. Potvrdilo sa však, že pri konzumácii takýchto jedál nás zasiahne aj niečo iné než jeho pálivý podtón. Naše telo spustí obrannú reakciu, zrýchli sa nám tep a začneme prudšie dýchať. Do žíl nám prúdi adrenalín a cítime eufóriu. Náš mozog sa sústredí na prežívanie pocitov, samotný pôvod zážitku je už len okrajovou informáciou. Preto keď zjeme jalapeño burger, cítime podobné vzrušenie ako na horskej dráhe.
Ak si z menu vyberiete pikantné jedlá, pripravte sa na zážitok, ktorý postaví vaše zmysly do pozoru. zdroj: pexels.com
Nadšenie spôsobené bolesťou zapríčinenou štipľavými potravinami je akýmsi bezpečným rizikom. „Len ľudia si dobrovoľne užívajú bolesť, keď si uvedomujú, že v skutočnosti nejde o hrozbu,“ hovorí Dr. Paul Rozin, profesor psychológie na Pensylvánskej univerzite. Vedci vedia ešte o jednom cicavcovi, ktorý sa nevyhýba čili: piskor obyčajný. Nie je to však preto, že by bol v jeho jedálničku obľúbeným. Namiesto toho si vyvinul chuťové receptory, takže je odolnejší voči kapsaicínu obsiahnutom v papričkách.
Skúsili by ste Carolinu Reaper?
Posledné roky sa do centra pozornosti dostali súťaže v jedení najpálivejších čili paprík. Pozrime sa teda, kam až sú milovníci štipľavých papričiek schopní zájsť. Existuje množstvo odrôd čili papričiek, no každá sa nachádza na inej priečke Scovilleho stupnice. Meria hodnoty kapsaicínu – látky stimulujúcej nervové zakončenia na sliznici, kvôli ktorej pociťujeme pálenie. Množstvo kapsaicínu sa meria v SHU, teda v počte Scoville jednotiek pálivosti (Scoville heat units).
Sladká paprika, ktorá je bežnou súčasťou našich jedál má 0 SHU. V ázijskej kuchyni sú konzumenti dobre oboznámení s papričkou prezývanou „Sloní chobot“ (Elephant trunk). Podlhovastá odroda má „iba“ 4 000 až 10 000 SHU. Obľúbené jalapeño je bežnou súčasťou salsy, ale rovnako dobre funguje aj ako príloha na pizzu. Jeho jednotky SHU sa pohybujú v rozmedzí od 2 500 do 8 000 „scovillov“.
Ochutnaním extrémne pálivých papričiek náš mozog prebudí receptory bolesti, ktoré sa aktivujú aj pri reálnom popálení. zdroj: pexels.com
Paprička Habanero má síce približne 300 000 SHU, no populárna je aj vďaka ovocnej chuti a kvetinovej vôni. Moruga Scorpion pochádza z Trinidadu a názov získala pre svoje zakončenie pripomínajúce chvost škorpióna. S dvoma miliónmi SHU je druhou najštipľavejšou papričkou na svete. Prvenstvo zaslúžene patrí Caroline Reaper, ktorá si v roku 2013 vyslúžila zápis do Guinessovej knihy rekordov a miesto si drží dodnes. Odvážlivci sa pasujú s 2 200 000 SHU a vo väčšine prípadov ich Carolina Reaper doženie (nielen) k slzám.
Pomôžu gény aj tréning
Zástancovia korenistých chutí neobohacujú len svoje chuťové poháriky, ale aj celkový organizmus. Rozsiahle množstvo vedeckých výskumov poukazuje na všetky druhy zdravotných výhod, ktoré prinášajú štipľavé jedlá. Pri paprikách je to zásluhou kapsaicínu, pretože je plný antioxidantov a protizápalových látok. Tiež sa spája s lepším trávením či zrýchleným metabolizmom. Konzumácia malého množstva štipľavej papriky prispieva k zníženiu rizika rakoviny. Ak si chcete posilniť imunitný systém, zaraďte túto superpotravinu do svojho jedálnička.
Teplejšia klíma je určite zodpovedná za hrejivé recepty. zdroj: unsplash.com
Chemické prvky v paprikách nedráždia len človeka, ale aj baktérie, vírusy a iné mikróby. Pred vznikom chladničiek sa feferónky často používali na uchovanie čerstvosti potravín v teplejších častiach sveta. Práve preto sa v indických a mexických receptoch často vyskytujú štipľavé prísady. Obyvatelia chladnejšieho podnebia (Veľká Británia, severské krajiny) teda na svojom území čili nemali, no ani nebolo potrebné.
Je ale pravda, že nemusíte pochádzať z krajiny pri rovníku, aby ste zvládali štipľavé jedlá bez slzenia a podivných grimás. Môžu za to aj gény, ktoré si so sebou nesieme. Množstvo chuťových receptorov na jazyku dokáže podmieniť kto zvládne pálivé jedlá ľahšie a kto k nim potrebuje pohár mlieka. Keď vás to napriek všetkému k týmto jedlám láka, povedzte si, že je to bezpečnejší adrenalín než bungee jumping.
Zdroje: www.bigthink.com, www.cookinggenie.com, www.delish.com
Zdroj titulnej fotografie:
