Od bieleho moru k tuberkulóze

S baktériami tuberkulózy sa potýkali už naši predkovia v praveku, nie je to teda žiadna novinka, no žiaľ je aktuálna do dnešných dní.

Tuberkulózu u ľudí možno vysledovať do obdobia pred 9 000 rokmi v Atlit Yam, meste, ktoré sa dnes nachádza pod Stredozemným morom pri pobreží Izraela.

Archeológovia našli TBC v pozostatkoch matky a dieťaťa pochovaných spoločne.

Najstaršie písomné zmienky o TBC boli v Indii (pred 3 300 rokmi) a Číne (pred 2 300 rokmi).

Antika plná presných opisov choroby

Tuberkulóza sa v starovekom Grécku nazývala „ftíza“, v starom Ríme „tabes“ a v starej hebrejčine „schachepheth“.

Hippokrates opísal ftízu ako smrteľnú chorobu najmä pre mladých dospelých, pričom presne definoval jej symptómy a charakteristické tuberkulózne pľúcne lézie.

Podľa Gréka Clarissimusa Galena, ktorý sa v roku 174 nl stal osobným lekárom rímskeho cisára Marca Aurelia, symptómy TBC zahŕňajú horúčku, potenie, kašeľ a krvou zafarbené hlien; ako úspešnú liečbu choroby odporučil čerstvý vzduch, mlieko a plavby po mori.

Byzantskí lekári Aetius z Amidy, Alexander z Tralles a Pavol z Aeginy opísali pľúcne a žľazové formy TBC, zatiaľ čo v Arabskej ríši Avicenna predpokladal nákazlivú povahu TBC.

Tuberkulózny rozpad bol nájdený v chrbtici egyptských múmií. Na obrázku: Egyptská múmia v Britskom múzeu Zdroj: wikidoc.org

Stredovek a renesancia: „kráľovské zlo“

Počas stredoveku sa TBC krku a lymfatických uzlín nazývala „scrofula“.

Choroba bola v Anglicku a Francúzsku známa ako „kráľovské zlo“ a všeobecne sa verilo, že postihnuté osoby sa môžu vyliečiť po kráľovskom dotyku.

Verilo sa, že Scrofula je iná choroba ako TBC v pľúcach.

V 12. storočí William z Malmesbury informoval o doplnkových liečebných postupoch vrátane návštev kráľovských hrobiek, dotyku kráľov alebo použitia mince/inej kráľovskej podobizne ako talizmanu.

Operácie, ktoré sa viac podobali na pitvy

V stredoveku navyše francúzsky chirurg Guy de Chauliac po prvý raz navrhol liečebný zásah na vyliečenie „kráľovského zla“.

Guy de Chauliac bol tiež dôrazne za odstránenie skrofulóznej žľazy rytím, ako to odporúčal Paul z Aeginy.

Išlo o chirurgické odstránenie chorej žľazy, pričom bolo potrebné dbať na to, aby sa nepoškodili cievy alebo nervy, na ktoré je krčná oblasť bohatá.

Tieto zákroky boli viac ako rizikové.

Počas rokov 1600-1800 v Európe spôsobila TBC 25 % všetkých úmrtí

Podobné čísla sa objavili aj v Spojených štátoch.

V roku 1700 bola TBC nazývaná „bielym morom“ kvôli bledosti pacientov.

Počas upírskej paniky bolo bežné exhumovať telá, aby sa zistilo, či niektorý zo zosnulých nie je upírom. Zdroj: history.howstuffworks.com

Spôsobovali tuberkulózu upíri?

Pred objavením baktérie, ktorá spôsobuje TBC, sa predpokladalo, že choroba je dedičná.

Začiatkom 19. storočia prišla na trh podivná novinka – v Novom Anglicku zavládla „upírska panika“.

Keď v meste vypukla TBC, vzniklo podozrenie, že prvý člen rodiny, ktorý zomrel na TBC, sa vrátil ako upír, aby nakazil zvyšok rodiny.

Aby zastavili upírov, obyvatelia mesta vykopali podozrivý upírsky hrob a vykonali potrebný rituál.

Podivné rituály sú kapitola sama o sebe – fantázia ľudí a absurdity, ktoré sa diali, by boli prvotriednou inšpiráciou aj pre dnešných filmových režisérov.

Finálne objav, ktorý zmenil všetko

24. marca 1882 Robert Koch vo svojej prezentácii „Die Aetiologie der Tuberculose“ na konferencii fyziologickej spoločnosti v Berlíne oznámil svoj objav, že TBC spôsobuje baktéria.

Objav baktérií dokázal, že TBC je infekčné ochorenie, nie dedičné.

V roku 1905 získal Koch Nobelovu cenu za medicínu a fyziológiu.

Dnes vieme, že TBC je infekčné ochorenie prenášané vzduchom, ktoré sa šíri, keď osoba s ochorením TBC kašle, hovorí alebo spieva.

Keď je človeku diagnostikované ochorenie TBC, vykoná sa kontaktné vyšetrenie s cieľom nájsť a otestovať ľudí (ako rodinných príslušníkov), ktorí mohli byť vystavení TBC.

Ľudia s diagnostikovanou TBC alebo latentnou TBC infekciou sú potom liečení.