Film Secretary zobrazuje vzťah medzi sekretárkou a jej šéfom, ktorý prekračuje hranice zaužívaného. Podľa portálu BBC Culture zostáva aj viac než dvadsať rokov od svojho uvedenia ojedinelým zjavom v americkej kinematografii.

Secretary (2002)

Sexuálna otvorenosť nemá v anglofónnych filmoch bohatú tradíciu, zatiaľ čo kontinentálna Európa, predovšetkým Francúzsko, nám dopriali viacero delikátnych kúskov. Spomeňme napríklad La Prisonnière od Henriho-Georga Clouzota, nekonečne erotickejšieho spirituálneho predchodcu Päťdesiatich odtieňov šedej z roku 1968, v ktorom sa vydatá žena ocitne v S&M vzťahu so záhadným galeristom. Počas svojho francúzskeho obdobia provokoval aj rakúsky režisér Michael Haneke so snímkou Pianistka (2001), kde masochistickú hlavnú hrdinku smelo stvárnila jedna z popredných dám francúzskeho filmu Isabelle Hupertová.

Kinematografia v USA je však uväznená medzi eufemistickými vizuálnymi narážkami a adolescentným chichotom pri každej spomienke sexu. Prvý pól je pozostatkom Produkčného kódexu (Hays Code), ktorý platil v rokoch 1934 až 1968 a zakazoval vulgárne výrazy, náznaky nahoty, názorné alebo realistické násilie, “sexuálny nátlak” i zobrazovanie znásilnenia. Keď sa ohliadneme, je ťažké nájsť veľa odvážnych príkladov sexuálnych vzťahov ľudí, ktorých príbehy poháňa zvedavosť plnoletých. Takisto chýba aj pochopenie, že takéto detaily prehlbujú intenzívnu štúdiu postáv namiesto toho, aby ju kazili.

Originálny pán Grey

Kultová klasika Secretary je však jednou z mála výnimiek. Vychádza z poviedky americkej spisovateľky Mary Gaitskillovej zo zbierky z roku 1988. Protagonistku Debby ponižuje jej zamestnávateľ a Debby je jeho správaním súčasne traumatizovaná a vzrušená. Režisér Steven Shainberg adaptoval poviedku najprv do krátkeho filmu s podobným tónom a potom do celovečerného filmu. Scenár Erin Cressidy Wilsonovej zmenil ústrednú dynamiku na nekonvenčnú romantiku v práci a našiel aj humorné momenty na odľahčenie.

Lee Hollowayová (Maggie Gyllenhaalová), naivné dievča z predmestia s problémami, manévruje so svojím ambivalentným šéfom E Edwardom Grayom (James Spader). Pán Grey je originálnou a najlepšou postavou s týmto menom, vznikol trinásť rokov pred Päťdesiatimi odtieňmi šedej.

Originálny E Edward Grey. Zdroj: screenshot, YouTube

Inzercia

Film Secretary mal premiéru na festivale Sundance v roku 2002 a bol prelomom v kariére Gyllenhaalovej. Lee Hollowayovú spoznávame, keď ju prídu rodičia vyzdvihnúť po pobyte v psychiatrickej liečebni. Netrvá však dlho a nešťastné domáce prostredie ju privádza naspäť k sebapoškodzovaniu. Transformácia nastáva, keď si nájde prácu ako sekretárka v kancelárii právnika E Edwarda Greya. Aj malá miera zodpovednosti ju nadchýna, rovnako ako ju nadchýnajú občasné záblesky záujmu zo strany zväčša odmeraného a rozvážneho šéfa.

Dominantno-submisívna dynamika sa pomaly rozvíja na jej nadšenie a jeho seba pohŕdanie. Preklepy vedú k plieskaniu, Grey uplatňuje svoju autoritu, keď jej určuje cestu domov či presné množstvá a veľkosti jedla na večeru. Hollowayová nachádza sebarealizáciu a už nepotrebuje sebapoškodzovanie.

Herečky nemali záujem

Gyllenhaalová podala presvedčivý výkon ako hanblivá a atypická osoba, ktorá si vybuduje sebavedomie cez prejavenie svojich latentných túžob. Postupné objavovanie samej seba, čo má rada a čo nemá rada, a jej emocionálne oslobodenie a odhodlanie sú dojemné. „Každá hollywoodska herečka v primeranom veku odmietla túto úlohu. Tak sme sa dostali k Maggie Gyllenhaalovej,” povedal Shainberg pre BBC Culture. Uznávané herečky sa nechceli nechať plieskať na stole ani plaziť sa po štyroch s mrkvou v ústach. Podľa Shainberga však filmu vo výsledku prospelo obsadenie neznámej herečky: „Odozve pomohlo, že diváci nemali utvorenú žiadnu asociáciu, mohli sa stotožniť s tým dievčaťom.”

James Spader a Maggie Gyllenhaalová vo filme Secretary. Zdroj: screenshot, YouTube

Svojej úlohy sa zhostil aj Spader. Ambivalentnosť Greya si zachoval, aj keď nebežali kamery. Gyllenhaalová spomínala, že občas jej prejavoval náklonnosť, núkal jej čokoládu a hovoril jej, že je jeho vyvolená spojenkyňa, inokedy ju zas ignoroval a radšej sa venoval maskérke. „Replikoval to, čo sa dialo vo filme. Nemyslím si, že vtedy som si to uvedomovala, ale on áno,” povedala Gyllenhaalová pre Independent v roku 2003.

Lee Hollowayová aj E Edward Grey sú spočiatku osamelí. Nepoznajú láskavé uznanie, ktoré berú hviezdy v mainstreamových romantických filmoch ako samozrejmosť. Túžia totiž po špecifickom spojení, čo ich odsúva na okraj spoločnosti. Keď ho však nájdu medzi sebou, je to ako precitnutie. Precitnutie, ktoré Shainberg ponúka aj divákom – keď váš vkus pohoršuje mnohých, nájsť tých, ktorí sa s vami stotožňujú, je euforické.

Zdroj: voľne preložené z bbc.com

Zdroj titulnej fotografie: screenshot, YouTube