Za nález môže nepriamo Napoleon

Archeologické objavy nadchýnajú svet už desiatky rokov. Pre porozumenie civilizáciám z dávnych dôb je častokrát potrebné poznať ich jazyk a písmo. Nie je to jednoduchá úloha, ale ako prelomová pamiatka slúži Rosettská doska.

Trvalo vyše 20 rokov, kým bol obsah Rosettskej dosky rozlúštený. zdroj: unsplash.com

Napoleon Bonaparte v roku 1798 začal egyptskú expedíciu s cieľom hájiť obchodné záujmy Francúzska a oslabiť autoritu Veľkej Británie. Francúzsky vojak v roku 1799 objavil čiernu čadičovú dosku so starovekým písmom pri meste Rosetta, približne 56 kilometrov východne od Alexandrie. Nepravidelne tvarovaný kameň obsahoval fragmenty pasáží napísaných v troch rôznych písmach: gréckej, egyptskej hieroglyfike a egyptskej demotike. Artefakt tak držal kľúč k vyriešeniu hádanky hieroglyfov, spisovného jazyka, ktorý bol „mŕtvy“ takmer 2 000 rokov.

Čierny kameň má 114 cm do výšky a 72 cm do šírky. Obsahuje dekrét panovníka Ptolemaia V. napísaný v roku 196 p. n. l.. Uvádza, že egyptskí kňazi súhlasili s jeho korunovaním výmenou za daňové úľavy. V tom čase bol Egypt riadený dynastiou vládcov pochádzajúcich z Ptolemaia I., jedného z macedónskych generálov Alexandra Veľkého.

Objavy Thomasa Younga

Francúzsko nakoniec v Egypte kapitulovalo a v roku 1801 prešiel artefakt do britských rúk. Trvalo trinásť rokov kým sa niekto odhodlal na dekódovanie hieroglyfov. Britský polyhistor, Thomas Young v roku 1814 urobil niečo, čo nikto nezaznamenal viac ako tisíc rokov: začal prekladať a snažil sa porozumieť hieroglyfom a demotike. Veril, že demotické písmo bolo vytvorené napodobeninami hieroglyfov zmiešaných s písmenami abecedy.

Thomas Young. zdroj: pinterest.com

Dovtedy bolo vedcom známe jedine grécke písmo. Pri pohľade na grécky preklad si Young uvedomil, že šesť vyrezávaných kresieb musí obsahovať meno gréckeho vládcu Ptolemaia. Dekódoval hieroglyfy v kameni a zistil, ktoré symboly boli foneticky použité na vysvetlenie každého písmena. Svoje poznatky o tom, čo obsahuje Rosettská doska uverejnil v Encyklopédii Britannica.

Champollion sa zapísal do histórie

Jean Francois Champollion je všeobecne známy ako zakladateľ egyptológie a človek, ktorému sa podarilo rozlúštiť hieroglyfy. Polemizuje sa do akej miery ovplyvnil Youngov článok Francúzovu prácu. Je však pravdou, že Champollion sa zameral na vyrezávané symboly, tentoraz nájdené aj na iných pamiatkach, a tak vybudoval rozsiahlu abecedu hieroglyfov s ich gréckymi ekvivalentmi. Dokázal rozlúštiť staroegyptské znakové písmo prostredníctvom oválnych tvarov nachádzajúcich sa v texte, ktoré sú známe ako „Kharratis“ a obsahujú mená kráľov a kráľovien.

Inzercia

Jean Francois Champollion. zdroj: pinterest.com

Najdôležitejším Champollionovým objavom bolo, že hieroglyfické písanie obsahuje nielen znaky, ktoré predstavujú symboly, ale znaky zobrazujú aj zvuky. „Pretože Champollion poznal koptčinu – poslednú fázu staroegyptčiny, napísanú gréckymi písmenami, dokázal zistiť zvukovú zhodu medzi egyptskými hieroglyfmi a gréckym prekladom na Rosettskej doske,“ povedal James Allen, profesor egyptológie na Brownovej univerzite.

Naučiť sa pradávny jazyk však nebol Champollionov nápad. Margaret Maitlandová, hlavná kurátorka časti Starovekého Stredomoria v Národných múzeách v Škótsku poukázala na to, že egyptský učenec Rufa’il Zakhûr, archeológovi navrhol, aby sa naučil koptčinu. Dodala, že „Champollion s ním a s egyptským kňazom Yuhannou Chiftichi študoval tento jazyk v Paríži. Arabskí učenci už rozpoznali spojenie medzi starovekými a neskoršími formami egyptského jazyka.“

Vráti sa doska do Egypta?

Vzácny objav je dodnes uložený v Britskom múzeu v Londýne a patrí medzi najnavštevovanejšie objekty. Doktor Eltayeb Abbas riadi archeologické záležitosti v múzeu na okraji Káhiry. Podľa neho fakt, že sú staroegyptské artefakty uchovávané v múzeách po celom svete, inšpiruje ľudí k vycestovaniu do Egypta. Ak návštevník uvidí pamiatku na vlastné oči, zaujme ho aj miesto odkiaľ pochádza.

Britské múzeum prepája históriu a súčasnosť. zdroj: unsplash.com

Istý čas dúfal v prinavrátenie dosky do Egypta, ale poznamenal: „Ohľadom tejto veci bolo veľa rokovaní, ale nepodarilo sa nám to dosiahnuť. Pýtali sme sa niekoľkokrát predtým, ale myslím si, že teraz sa všetci zhodneme na tom, že je v poriadku, že tam kameň zostane. Ľudia potrebujú vidieť tieto druhy predmetov.“

Zdroje: www.britannica.com, www.history.com, www.livescience.com