Od vzniku Československa 28. októbra 1918 ubehlo už 100 rokov. Azda najvýraznejšou osobnosťou, ktorá za vznikom Československa stála, bol jeho prvý prezident, Tomáš Garrigue Masaryk. Pozrime sa na cestu, ktorá ho doviedla k tomu, že sa ako 68-ročný stal prezidentom dvoch národov.
Štúdium a počiatky politickej kariéry
Masaryk bol pomerne všestranný človek. V mladosti za zaúčal za zámočníka a kováča, ale viac ako ku fyzickej práci ho to ťahalo k filozofii, sociológií, žurnalistike a neskôr aj k politike. Pochádzal však z chudobnej rodiny, jeho otec bol kočiš a matka kuchárka, preto nemal predpoklady na veľkú kariéru. Až jeho učitelia si u mladého Masaryka všimli určité danosti a podnietili ho k štúdiu na gymnáziu v Brne a neskôr vo Viedni, kde po zmaturovaní začal študovať filozofiu. Po skončení doktorandského štúdia sa vybral do Lipska, kde stretol aj svoju budúcu manželku, Američanku Charlotte Garrigue. Jej sebestačnosť, vzdelanie a emancipovanosť učarovali Masarykovi natoľko, že ju po nehode na loďke, kde takmer prišiel o život pri záchrane jeho pani domácej, požiadal o ruku. Po svadbe v New Yorku netradične prijal jej priezvisko a vzniklo ikonické meno Tomáš Garrigue Masaryk.
Následne sa vrátil do Viedne, kde po napísaní pôsobivej habilitačnej práce s názvom Samovražda ako sociálny hromadný zjav spoločnosti, bol vymenovaný za docenta filozofie na Viedenskej univerzite. V 32 rokoch sa azda prvýkrát dostal do Prahy, kde na českej univerzite získal miesto mimoriadneho profesora filozofie. V tej dobe sa začal angažovať aj v českom politickom živote a postupne si svojimi prednáškami získaval najmä mladých študentov, medzi nimi aj Slovákov ako Vavro Šrobár či Milan Rastislav Štefánik. Skupina slovenských študentov v Prahe vytvorila spolok Detvan a na popud Masaryka začala vydávať časopis Hlas zameraný na materiálno-duchovné pozdvihnutie Slovákov.
Svoju politickú kariéru nezačal práve najlepšie, keď sa verejne postavil proti pravosti rukopisov Královedrovského a Zelenohorského, čím si znepriatelil väčšinu českého národa. Nakoniec sa dokázala nepravosť týchto dokumentov. Prvýkrát politicky verejne vystúpil v mladočeskej strane a bol zvolený za poslanca ríšskeho snemu. Jeho politické názory boli označované ako politický realizmus, ktorého podstatou bola reforma klasického liberálneho kapitalizmu pomocou sociálneho zákonodarstva, osvetovej práce a zmiernenia triednych rozdielov. Po neustálych nezhodách kvôli spomínaným rukopisom sa po dvoch rokoch mandátu poslanca vzdal a spolu so založením časopisu Nová doba sa venoval viac vedeckej činnosti.
Idea československého štátu
Politicky ostal aktívny aj naďalej a vyhradil sa najmä proti primitívnemu antisemitzmu, keď sa postavil na stranu Žida, neprávom obvineného z vraždy mladého dievčaťa. Stál tiež na strane chorvátskych a srbských vlastencov, ktorí boli súdení na základe vymyslených dokumentov. Až ako 50-ročný sa rozhodol založiť vlastnú realistickú stranu, ktorá svojím programom presadzovala najmä osemhodinový pracovný čas a všeobecné hlasovacie právo. Prvá predstava o Československom štáte vznikla u Masaryka po vypuknutí prvej svetovej vojny v roku 1914, kedy mal už 64 rokov. Rakúsko-Uhorsko už viac nepovažoval za správne zriadenie a rozhodol sa emigrovať do západnej Európy, kde sa postavil na čelo odboja za rozpad Rakúsko- Uhorska a vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov. Opäť na to použil svoju žurnalistickú a pedagogickú činnosť. Svoju predstavu o budúcom štáte predložil britskému ministrovi zahraničia v memorande, v ktorom sa úmyselne vyhýbal pojmu „česko-slovenský“ aby to nepôsobilo dojmom ďalšieho zriadenia podobného Rakúsko-Uhorsku. Významne mu pomohol aj Štefánik, ktorý mu vybavil stretnutie s francúzskym predsedom vlády a spolu s Edvardom Benešom založili Česko-slovenskú národnú radu ako dočasnú vládu vznikajúceho Československa.
V Rusku zažil Masaryk Októbrovú revolúciu počas toho, ako tam organizoval československé légie. Vyjadril k nej negatívny postoj a ako bojovník proti antisemitizmu a zástanca demokracie v Európe komunikoval v Amerike aj s vtedajším prezidentom Wilsonom. Jeho zvoleniu za prezidenta predchádzalo Vyhlásenie o nezávislosti Československa a tak bol 14. novembra 1918 zvolený Revolučným národným zhromaždením za prvého prezidenta Československa. Za prezidenta bol zvolený ešte trikrát, až v roku 1935 zo zdravotných dôvodov z funkcie odstúpil.
Zaujímavosti zo života TGM
- Masarykov otec bol pôvodom Slovák Jozef Maszárik z Kopčian a mama Češka z Hustopečí.
- S manželkou Charlotte Garrigue mali spolu 6 detí – dvoch synov a štyri dcéry.
- Počas rodinných večier boli všetci členovia domácnosti slušne oblečení a spievali si.
- Jeho syn Jan sa stal ministrom zahraničných vecí a prejavil svoj humor na stretnutí s Írmi a komunistami, kde írskych politikov naučil české vulgarizmy ako štandardné oslovenie komunistických ministrov, ktorí neskrývali svoje prekvapenie.
- Masaryk bol protikatolícky, vyhradzoval sa tiež proti absolutizmu, konzervativizmu, komunizmu, marxizmu a Sovietskemu zväzu.
- Hlásal humanizmus, sociálnu bezkonfliktnosť a nespájal sa so žiadnou konkrétnou cirkvou, aj keď sám bol evanjelik.
- Filozoficky vychádzal najmä z Platóna, ale tiež z idealistických smerov. Zastával náboženský, ale necirkevný svetový názor a eklektický pozitivizmus.
- Zaoberal sa filozofickou analýzou zmyslu českých a svetových dejín, antropologickými a životnými otázkami.
- Zo sociologického hľadiska vo svojich dielach reagoval najmä na problémy doby ako napr. samovražda, moderný človek a náboženstvo, alkoholizmus.
- Jeho vyjadrenia o Slovákoch boli pomerne rozporuplné, keďže sa počas jedného týždňa vyjadril o tom, ako miluje svojráznosť a individualitu Slovenska, ale už o pár dní tvrdil, že slovenský národ neexistuje, že je iba vynálezom maďarskej propagandy.
- Medzi rokmi 1914 a 1937 bol celkom 17-krát nominovaný na Nobelovu cenu za mier, aj keď ju ani raz nezískal.
- Napísal 15 kníh, v ktorých sa zaoberal filozofiou, sociológiou, históriou a politikou.
- Medzi jednu z najznámejších biografií patrí dielo Karla Čapeka Hovory s T. G. Masarykem, ktoré vzniklo z rozhovorov s prezidentom počas rokov 1925 až 1935 a vytvára najkomplexnejší obraz jeho osobnosti.
- Vďaka svojej charizme, skromnosti a životným postojom bol tiež označovaný ako “tatíček”.
- Zomrel 2 roky po jeho odstúpení z funkcie prezidenta, v roku 1937 na zámku v Lánoch ako 87-ročný.
Citáty:
O demokracii:
“Najhlbší argument pre demokraciu – viera v človeka, v jeho hodnotu, v jeho duchovnosť a v nesmrteľnú dušu. Eticky je demokracia zdôvodnená ako politické uskutočňovanie lásky k blížnemu.”
O politike:
“Všetka rozumná a poctivá politika je vykonávanie a upevňovanie humanity vo vnútri aj navonok. Politiku, ako všetko čo robíme, je nutné podriaďovať zákonom etickým. Nakoniec mávajú takzvaní idealisti vždy pravdu a urobia pre štát, pre národ a ľudstvo viac ako tí politici, ako sa im hovorí, reálni a chytrí. Chytráci sú koniec koncov hlúpi.”
O viere:
“Vždy musíme klásť dôraz na rozum kritický a porovnávajúci. Prirodzené náboženstvo je práve to, že si svojím vlastným rozumom a nadaním uvedomujeme svet a svoj pomer k nemu. Viera v božstvo, náš vzťah k Bohu, skrátka náboženstvo, je výsledok hlbokého premyslenia a skúsenosti vekov. Každý z nás, vedome alebo nevedome nadväzuje na tento historický vývoj a tisícročnú tradíciu.”
