ZDRAVIE

Poslední preživší detskej obrny sú stále tu. Boja sa, že sa ľudia prestanú očkovať.

Strach, že sa ľudia prestanú očkovať a obrna sa vráti, rastie oprávnene. Pribúda nezodpovedných rodičov, ktorí odmietajú očkovať vlastné deti kvôli nezmyselným ideálom, ohrozujú tak ich životy i životy ostatných ľudí.

Obrna je hrozná choroba. Nemôžem sa hýbať. Bodka. Ľudia toho o obrne moc nevedia, niektorí netušia, čo to je,“ hovorí Paul Alexander, ktorý trpí obrnou a trávi každý deň vo svojich železných pľúcach doma v Dallase v štáte Texas.

 

Posledné železné pľúca

Paul je ochrnutý od krku dole a prístroj jeho telo núti vdychovať kyslík vytváraním podtlaku. Obrnu dostal vo svojich iba šiestich rokoch, v roku 1952 počas najväčšej epidémie v histórii USA.

Než som dostal obrnu, bol som dieťa ako každé iné. Ale potom som začal byť chorý. Mama sa na mňa pozrela a vedela. Hneď ma dala do postele. V nasledujúcich piatich dňoch som prišiel o všetko,“ hovorí Paul v reportáži a pokračuje: „Nemohol som sa hýbať, chodiť a posledný deň som prestal dýchať. Moja bránica bola preč, zničená. Všetky svaly v tele rovnako tak. A čakali ma železné pľúca až do konca života.“

Rodičia sa v 50. rokoch záhadnej smrtiacej choroby tak báli, že nenechávali deti spolu sa hrať. Bazény, kiná, tábory i školy sa zatvárali. Všetci sa báli samotnej podstaty obrny – ovládla celé leto a rodičia šaleli, keď ich dieťa dostalo obyčajnú nádchu. Nemohli si byť istí, že to nie práve tá smrteľná choroba, na ktorú zomierali deti po celom svete.

Len zopár mesiacov po tom, čo Paul ochorel, Jonas Salk objavil vakcínu. Dnes je Paul jedným z posledných, kto má tak rozsiahlu paralýzu, že je závislý na relikvii z tých temných čias. Prístroj môže opustiť s veľkými ťažkosťami len na pár hodín. Jeho dlhoročná ošetrovateľka mu pomáha so všetkým, čo nedokáže sám svojimi ústami.

Inzercia

Dýchanie mimo železných pľúc je náročné,“ tvrdí Paul počas rozhovoru, keď leží v archaickom stroji. „Rýchlo sa unavím. Takže po chvíli musím späť, odpočívať.“ Ale ani železné pľúca Paulovi nezabránili žiť v rámci možnosti naplno. Vyštudoval právo a začal svoju vlastnú prax. „Mal som tisícky klientov, ktorí prístroj vôbec neriešili. Prišli do kancelárie a pýtali sa: „Čo to je?“ A ja som im to vysvetlil. A oni na to: „Páni, keď dokáže toto, keď sa prebojoval do tejto chvíle, musí to byť čertovsky dobrý právnik.“ Nikto ma neodmietol.“

Medzi detskou mozgovou obrnou (DMO) a detskou obrnou je rozdiel. Obrna, pred ktorou sa očkuje, je vírusové ochorenie, a v civilizovanom svete sa ju podarilo fakticky úplne zničiť.

Posledné železné pľúca boli vyrobené pred viac ako polstoročím, takže Paul márne hľadal niekoho, kto by ich dokázal opraviť. Bol tak zúfalý, že s priateľom natočili video na YouTube, kde Paul vysvetľuje, že sa jeho prístroj rozpadá, a dúfali, že ho uvidí ten správny mechanik. Až pred dvoma rokmi stretol strojného inžiniera Bradyho Richardsa. Vďaka nemu sa teraz o svoje pľúca nemusí báť.

Brady na prístroji pracuje v garáži, kde tiež spravuje pretekárske autá. Pôvodné železné pľúca, ktoré Paul mal, prepúšťali vzduch a nemal tak dostatočný tlak. Preto teraz leží v inom stroji, zatiaľ čo ten pôvodný je v garáži. „Najväčší problém je nedostatok dielov. Nie tých veľkých, ale malých súčiastok, tak si ich vyrábame sami,“ hovorí Richards a ukazuje pritom na zariadenie, ktoré pripomína niečo ako tlakovú nádobu pre potápačov z prvej polovice minulého storočia.

Nebyť jeho, dávno by bolo po mne, pretože som dlhé roky hľadal niekoho, kto by na pľúcach vedel pracovať,“ pripomína Paul.

Nie sme vzdialení ani jednu generáciu od jednej z najdesivejších epidémií v modernom svete. Tak blízko, že niektoré jej obete stále prežívajú v takýchto archaických strojoch. Ale pre mnohých je to zabudnutá história. Obrna sa pritom stále vyskytuje v niektorých rozvojových krajinách. Experti upozorňujú, že by u nás epidémia mohla prepuknúť znova, pretože stále viac rodičov očkovanie odmieta.

Myšlienka na návrat obrny je hrozná. Ak sú deti v Afganistane, Pakistane alebo v Nigérii, skrátka tam, kde teraz obrna vyčíňa, potom nejaký prenášač vírusu môže prísť do Ameriky a nakaziť dieťa u nás. Stačí jedno nakazené dieťa. A máme tu novú epidémiu,“ Paul je evidentne znepokojený tým, že koľko ľudí dnes odmieta očkovanie.

A týka sa to aj koronavírusu, proti ktorému sa ľudia skutočne nechcú očkovať. Napríklad na Slovensku sa podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra nechce dať proti ochoreniu Covid-19 zaočkovať až tretina Slovákov!

Paul práve dopísal autobiografii pomocou svojich úst. Dúfa, že tak ľudia životu s obrnou porozumejú. Že snáď pochopia, prečo musíme bojovať za jej celosvetové odstránenie.

Pokračujte na ďalší príspevok »