Placebo efekt a viera v nadprirodzeno aktivuje rovnakú časť nášho mozgu. (Ilustračný obrázok: Nadezhda Moryak)

Viac ako 80 % svetovej populácie praktizuje nejakú formu nábozženstva, pričom ešte väčšie percento populácie je duševne založené.  Otázky ohľadom spirituality a religiozity zostávajú aj naďalej nevyriešené, aj keď sa dotýkajú takmer každého z nás. Michael Fergusson sa so svojím vedeckým tímom odhodlal na výskum, ktorý by nám mal pomôcť pri hľadaní ďalších odpovedí.

Periakvaduktálna sivá oblasť nášho mozgu

Pocity spirituality alebo religiozity človeka závisia od zvýšenej aktivity v periakvaduktálnej šedej oblasti. Táto prastará oblasť mozgového kmeňa nám pomáha uveriť neuveriteľnému a prekonávať bolesť.

Periakvaduktálna sivá oblasť hrá dôležitú úlohu v našej reakcii na strach, bolesť a altruistické správanie. Z viacerých lekárskych záznamov, vedeckých výskumov a pozorovaní vieme, že poškodenie tejto oblasti mozgového kmeňa spôsobuje bludné myslenie. Za hlavný dôvod jej vývinu sa udáva zmiernenie strachu zo života v neznámom a nepredvídateľnom prostredí.

Mozgový kmeň (lat. Truncus cerebri, Caudex cerebri, Truncus encephali) je oblasť mozgu pod mozočkom a predným mozgom. Táto oblasť sa nenachádza v časti rozdelenej na dve hemisféry. Skladá sa z 3 sekcií v zostupnom poradí: stredný mozog, Varolov most a predĺžená miecha.

Placebo efekt

Naše očakávania ovplyvňujú vnímanie bolesti najviac zo všetkých zmyslových zážitkov, čo tvorí podstatu placebo efektu.

Placebo efekt je definovaný ako jav, pri ktorom niektorí ľudia pociťujú benefit po podaní látky alebo liečby, ktorá nemá žiadny známy medicínsky účinok.

Zdraví ľudskí účastníci sa zúčastnili štúdie, kde ich klamlivo presvedčili, že krém označený ako „lidokaín“ zníži bolesť spôsobenú stimulom. Krém však neobsahoval žiaden lidokaín. Analýza magnetickou rezonanciou odhalila systém modulácie bolesti, ktorý zahŕňal periakvaduktálnu sivú dráhu v mozgovom kmeni. Práve tá sa aktivovala vtedy, keď subjekty hlásili menšiu bolesť po použití falošného krému na útlm bolesti

Magnetiká rezonancia sa používa často pri výskumoch a vyšetreniach nášho mozgu (Ilustračná foto: National Cancer Institute)

Efekt viery a vnímanie bolesti

„Môže pohľad na obraz Panny Márie zmierniť bolesť? Áno, ale musíte byť oddaným praktizujúcim katolíkom, inak to nebude fungovať.“

V štúdii publikovanej v časopise Pain oddaní katolíci vnímali nepríjemné elektrické impulzy na ruke ako menej bolestivé, keď sa pozerali na zobrazenie Panny Márie, ako keď sa pozerali na obraz Dáma s hranostajom od Leonarda da Vinciho.

Avšak zarytí ateisti a agnostici nepociťovali zmiernenie bolesti pri pozorovaní obrazu Panny Márie ani obrazu od da Vinciho. Bolesť cítili stále s rovnakou intenzitou. Vedci skenovali účastníkov prieskumu magnetickou rezonanciou. Tá ukázala, že úľava od bolesti u katolíkov sa spájala s výrazne zvýšenou mozgovou aktivitou v oblastiach mozgu, ktoré sa podieľajú na kontrole našej emocionálnej reakcie na bolesť.

Vlna kritiky

Aj keď vedecké štúdie predkladajú len čiastkové a overené hypotézy, z cirkvi sa zdvihla vlna kritiky. David L. Smith, rímskokatolícky kňaz a klinický psychológ, spochybňuje myšlienku, že náboženská viera je zakorenená v nejakej konkrétnej štruktúre alebo funkcii mozgu.

„Ak v mozgu skutočne existujú „božské neuróny“ alebo „božské oblasti“, sú chybné u agnostika a chýbajú u ateistu?“

Doktor Dean Hamer, behaviorálny genetik, oponuje na kritiku svojím ďalším výskumom. Napriek tomu, cieľom jeho práce nie je dokázať existenciu Boha, čo je doménou náboženstva, ale ukázať, že spiritualita je skutočný jav, ktorý sa dá opísať a zmerať. Podľa Hamera spiritualita pochádza z génov a náboženstvo z mémov (kultúrneho ekvivalentu génov, rôznych ideí, hodnôt alebo vzorcov správania, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu negeneticky, často napodobňovaním).

Náboženstvo má korene vo výchove a spiritualita v prírode.