Paradox prosperity na Slovensku: Ako vidieť príležitosti, ktoré ostatným unikajú?

Paradox prosperity je záhadný názov najnovšej publikácie od nadácie United Philanthropy. Po prečítaní prvých stránok nenechá nikoho na pochybách, že ide o veľmi kvalitne spracovanú publikáciu s prestížnym autorským kreditom.  Clayton Christensen (profesor z Harvardu) a členovia inštitútu Claytona Christensena, Efosa Ojomo a Karen Dillon, knihu vydali v roku 2019 a dnes ju máme aj… Prečítať celé

Paradox prosperity je záhadný názov najnovšej publikácie od nadácie United Philanthropy. Po prečítaní prvých stránok nenechá nikoho na pochybách, že ide o veľmi kvalitne spracovanú publikáciu s prestížnym autorským kreditom.  Clayton Christensen (profesor z Harvardu) a členovia inštitútu Claytona Christensena, Efosa Ojomo a Karen Dillon, knihu vydali v roku 2019 a dnes ju máme aj na Slovensku.

Kniha Paradox prosperity je návodom, zdrojom nápadov a inšpirácií nielen pre podnikateľov a firmy, ale aj pre štátny aparát a jeho základné orgány, ako organizovať štát, ako vytvárať procesy a ako dosahovať úspechy.

Táto najnovšia publikácia je treťou v poradí v rámci edície nadácie United Philanthropy.

  • V roku 2020 nadácia vydala svoju prvú publikáciu s názvom „Z tretieho sveta medzi elitu“ od Lee Kuan Yew (zakladateľa Singapurskej štátnosti). V krátkosti o knihe. Je návodom ako postaviť štát, jeho orgány a spraviť ho úspešným. Publikácia hodná príkladu aj pre slovenské štátne a súkromné inštitúcie. Základným pravidlom rozvoja spoločnosti je podľa knihy rozumné riadenie krajiny prostredníctvom štátnych mechanizmov, kde kormidlo vládnutia držia pevne v rukách jej najmúdrejší a najschopnejší jedinci, ktorých cieľom je úspech celej spoločnosti. A pokiaľ niekto niečo riadi, je nutné aj takéto vládnutie merať. Týmto meradlom je systém založený na „meritokracii“, azda práve v Singapure najviac použitým a hodnoteným. Pritom sama meritokracia bola prvýkrát použitá v knihe od Michaela Younga z roku 1958 s názvom The Rise of the Meritocracy.
  • V roku 2021 nadácia United Philanthropy vydala v poradí svoju druhú publikáciu s názvom „Dilema inovátora“ od profesora Claytona Christensena, ktorá zožala obrovsky úspech na celom svete. Základným pojmom publikácie je inovácia a jej vplyv na úspech a rast spoločnosti. Ako dôležitá je práve inovácia pri úspechu. Publikácia je veľkým príkladom pre začínajúce firmy a startupové prostredie, kde práve inovácie sú hlavným spoločným menovateľom rastu spoločnosti a získavania kapitálu od investorov.
  • V roku 2023 nadácia prináša zatiaľ poslednú, o to nie menej známu publikáciu od Claytona Christensena, „Paradox prosperity“.

O knihe Paradox prosperity

Táto kniha je reálnym príkladom toho, ako vytvárať a zlepšovať spoločnosť s potencionálnom dlhodobého rastu, aplikovateľnú nielen v súkromnom sektore. Je plná nespočetných príkladov, ktoré autori predkladajú svojmu publiku s pridanou hodnotou v podobe vedeckého prístupu k téme. Kniha pojednáva o inováciách, ktoré sú tak veľmi potrebné pre rast spoločnosti. Poukazujú na rôzne príklady úspešných krajín, kde inovácie a prosperita sú vzájomne prepojené. Na príklady, kde inovácie zmenili ráz celých krajín, ktoré v rýchlom slede získali rastový potenciál.

Hľadať inovácie a nielen kopírovať iné krajiny je to, čo môžu vládne špičky ponúkať svojim obyvateľom a získavať tak jedinečnosť, ktorá smeruje k trvalej prosperite.

Neexistuje univerzálny návod, čo robiť a ako to robiť. Každá krajina, každá časť sveta má svoje špecifiká a každý sa týmto špecifikám prispôsobuje. Avšak v knihe sú uvedené účinné vzorce úspechu.

Spomeňme napríklad projekt s výrobou rezancov v Afrike, kde vznikol jeden z najväčších podnikov Afriky aj bez príležitostí vyplývajúcich z historických reálií.  Alebo telekomunikačnú službu zameranú na najchudobnejšie časti Afriky a následne vznik jedného z najväčších operátorov Afriky. Nič nie je nemožné ani napriek tomu, že na začiatku tomu nikto nedával veľkú šancu.

Najsvetlejším príkladom inovácie je automobilový priemysel a výroba prvého masovo vyrábaného vozidla Ford Model T.

Automobilka Ford obsadila v roku 1921 60% podielu na trhu s automobilmi v USA. Avšak inovácia, ktorá nemala následne koncept „udržiavacej inovácie“, čo sa týka ponuky automobilov v rôznej farebnosti a variácií ponúk rôznych modelov, mala za následok prepad jej postavenia. A už v roku 1936 bola spoločnosť tretia v poradí za General Motors, ktorá ponúkala zákazníkom rôzne farebné kombinácie a službu financovania nákupu a vďaka tomu získala až 43% podielu na trhu v USA. Spoločnosť Chrysler poskočila na 25% trhový podiel. Výsledkom prvotnej inovatívnosti získala spoločnosť Ford výnimočné postavenie, nakoľko stála za masovou výrobou a rozvojom automobilového priemyslu. Avšak neskôr neustála inováciu v jej ďalšom vývoji a ponúkala rovnaké služby, rovnaký výrobok a strácala časť trhu v prospech svojej konkurencie. Preto vždy hľadajme za všetkým inováciu, či už udržateľnú, efektívnu alebo inováciu vytvárajúcu nové trhy a trhové podmienky.

Jedna z hlavných myšlienok knihy Paradox prosperity, ktorú si čitateľ odnesie, je „vidieť to, čo sa nedá vidieť“, čo je základom riadenia úspešnej spoločnosti. Keď sa dnes pozriem okolo seba, aj my na Slovensku máme veľa takýchto príkladov, len o nich veľmi málo hovoríme. Je vysoko pravdepodobné, že ani firmy a osobnosti, ktoré firmy riadia, ani túto knihu nečítali, ale dospeli k názoru, o ktorom táto kniha pojednáva.

Skúsme si predstaviť, kam sa krajina, štát, firmy môžu posunúť, keď si tento návod prečítajú a osvoja. Kde môže byť Slovensko, aká môže byť životná úroveň? Bez sľubov a rozdávania. S hlbokým záujmom niečo dosiahnuť a získať prosperitu.

Zamyslime sa, ktoré sú takéto spoločnosti a skúsme sa aj my k nim zaradiť, príklady poznáme všetci:

  • Fekolin -Pierre Baguette
  • ESET – antivírusový a bezpečnostný softvér
  • Pixel Federation – digitálne hry
  • Gevorkyan – metalurgia
  • a mnohé ďalšie.

Čo však povedať ku knihe, ktorú dostanete do ruky? Mal by si ju prečítať každý, kto študuje ekonómiu, každý kto je členom orgánov v spoločnosti či už súkromných alebo štátnych. Mali by ju čítať stratégovia, ktorí stoja za stratégiou krajiny a cesty, kam krajina ide.

Kniha obsahuje návody pre tých, ktorí vidia, čo iní nevidia, vidia možnosti, kde iní ich nevidia, a sú ochotní ich vytvárať.

Pokračujte na ďalší príspevok »