Pamätáte si na predpandemické ekologické protesty? Na časy, kedy sme začali namiesto igelitiek nosiť látkové tašky, namiesto plastovej slamky sme si pýtali kovovú, do kaviarne sme chodili s vlastným hrnčekom a vlády prisľúbili, že začnú redukovať množstvo jednorazových plastov v obchodoch?

Na chvíľu sa zdalo, že malými krokmi naozaj dokážeme zmierniť apokalyptické predpovede ekológov. Vznikali bezobalové obchody a niektorí ľudia začali žiť zerowaste, teda takmer bez odpadu. A možno by sa nám to aj podarilo, keby sa svetom neprehnala víchrica menom koronavírus. Pandémia covidu-19 prišla nečakane. Zmietla zo sveta ekologické návyky, ktoré sme si pomaly začali budovať a zanechala po sebe spúšť všadeprítomného jednorazového odpadu.

Zdravie sa stalo prvoradé a jednorazové plasty predstavovali najlepšiu ochranu. Dúfali sme, že pandémia skoro skončí. Neskončila. Dnes je život bez jednorazových plastov nemožný. Denne si potrebujeme vymeniť respirátor, aby sme ochránili seba i druhých.

Nemocnice vyprodukovali tony odpadu

Podľa odhadov tímu vedcov z USA a Číny za rok a pol pandémie koronavírusu ľudstvo vyprodukovalo približne 8,4 miliónov ton plastového odpadu súvisiaceho so šírením covidu-19. Štúdiu publikovali v odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, informovala o tom Česká tisková kancelář.

Vedci skúmali obdobie od začiatku pandémie do 23. augusta roka 2021, pričom autori štúdie uvádzajú možnú odchýlku vo výške 1,4 miliónov ton. Nemocnice podľa nich vyprodukovali 73 percent globálneho súčtu, pričom 72 percent odpadu vzniklo v Ázii.

„Keď sme sa pustili do výpočtu, prekvapilo nás zistenie, že množstvo zdravotníckeho odpadu výrazne prevyšuje množstvo odpadu od jednotlivcov a že veľká časť toho prichádza z ázijských krajín, hoci väčšina prípadov covidu-19 bola inde,“ komentovala výsledky Amina Schartupová z oceánografického inštitútu pri Kalifornskej univerzite v San Diegu.

„Najväčšími zdrojmi dodatočného odpadu boli nemocnice v oblastiach, ktoré už pred pandémiou nezvládali spracovávať odpad,“ dodala.

Hoci nemocnice produkujú tony jednorazového odpadu, nahradiť ho nie je ľahké. Zdroj obrázka: pexels.com

Inzercia

Denník Los Angeles Times podotkol, že nárast nie je až taký dramatický, keďže už pred pandémiou svet ročne vyprodukoval asi 300 miliónov ton plastových predmetov na jedno použitie.  „V zdravotníctve sa vo viacerých prípadoch nedá plasty dosť dobre nahradiť, obzvlášť pokiaľ ide o ochranné vybavenie. Preto je absolútne nutné, aby sme sa zamerali na obmedzenia spotreby nepodstatných jednorazových plastov,“ uvádza denník.

Oceány zamorené plastmi

Štvorica vedcov z Číny a USA dospela aj k záveru, že asi 26 000 ton plastového odpadu spojeného s pandémiou skončilo v oceánoch. Aj podľa dát Európskeho parlamentu polovicu odpadu, ktorý skončí v riekach a v moriach, tvoria práve jednorazové plasty. V oceánoch každoročne skončí ďalších 4,8 až 12,7 ton plastu. Týmto tempom bude do roka 2050 v oceánoch plávať viac odpadu ako rýb.

Zdroj ilustračného obrázka: unsplash.com

Agentúra AP upriamila pozornosť na znečistenie morí vo svojom nedávnom článku. Varuje, že ak štáty teraz neprijmú účinné opatrenia, situácia sa bude zhoršovať. Podľa AP už teraz v niektorých regiónoch, napríklad v Stredozemnom mori, Žltom mori alebo Východnej Číne, pláva nebezpečné množstvo plastov.

Plast dokonca aj v morskom ľade

„Plast nachádzame v najhlbších oceánskych priekopách, na morskom povrchu a v arktickom morskom ľade,“ povedala biologička Melanie Bergmannová, spoluautorka štúdie, ktorá bola zverejnená v utorok.

Autori dospeli k záveru, že takmer každý druh v oceáne bol zasiahnutý plastovým znečistením. Znečistenie poškodzuje aj dôležité ekosystémy, ako sú koralové útesy a mangrovníky. Keď sa plast rozpadá na menšie kúsky, dostáva sa aj do morského potravinového reťazca. Skončiť môže všade. V tráviacej sústave veľrýb, korytnačiek aj v drobnom planktóne.

Čo je riešením?

Na to, aby sme aspoň čiastočné odvrátili dopady plastového znečistenia musíme prijať zmeny na globálnej i individuálnej úrovni. Podľa správy Európskej environmentálnej agentúry je riešením inteligentnejšie využívanie plastov, zvýšenej obehovosti a využívania surovín z obnoviteľných zdrojov.

„Je jasné, že najlepším spôsobom je posun k zásadne udržateľnému a obehovému hospodárstvu s plastmi, v ktorom používame plasty oveľa rozumnejšie a lepšie ich opätovne používame a recyklujeme. Východiskovým bodom by okrem toho mala byť výroba plastov zo surovín z obnoviteľných zdrojov,“ uviedol Hans Bruyninckx, výkonný riaditeľ EEA.