Vyššia životná úroveň. Tento pojem zahŕňa množstvo faktorov, obyčajne si ale pod ním predstavíme predovšetkým nasledovné:

• príjem vyšší ako priemer;
• vlastníctvo jedného alebo dvoch automobilov, aspoň jedno prémiovej značky;
• vlastníctvo nehnuteľnosti;
• oblečenie prémiových výrobcov;
• elektroniku vyššieho štandardu, ako ultrabooky, výkonné smartfóny, audiotechnika či ďalšie doplnkové techniky.

Neoddeliteľnou súčasťou vyššej životnej úrovne je aj práca alebo zamestnanie, ktoré umožňujú človeku dosahovať istú mieru slobody a pritom napĺňať ambície jednotlivca. Zvyčajne s pojmom vyššia životná úroveň nie je spojená manuálna práca, lenže kedysi práve remeslá znamenali vysoký a stabilný príjem a po niekoľkých desaťročiach sa opäť poctiví a zruční remeselníci ukazujú ako žiadaní a dobre zaplatení.

Spoločne s vyššie uvedenými azda v najzásadnejšej miere určuje kvalitu života a jeho úroveň samotné bývanie. Aj ľudia, ktorí trávia väčšinu času mimo domova, nakoniec prídu do svojho bytu alebo domu napĺňať svoje potreby a oddychovať.

To, že životná úroveň stúpa, máme za fakt. Rozvojový program OSN (UNDP) publikuje od roku 1990 správy o ľudskom rozvoji, ktoré obsahujú index ľudského rozvoja (Human Development Index – HDI), pričom rozlišuje medzi tromi tzv. „dimenziami života“ – jedná sa o zdravie, vzdelanie a životnú úroveň. Zvyčajne sú tieto dimenzie v priamej úmere. Index, ktorý vzniká komplikovaným výpočtom, za ktorým stojí množstvo štatistík vychádzajúcich z reality, jedná sa o bezrozmernú hodnotu bez jednotiek. Keďže je jej výpočet rovnaký pre všetky krajiny, môžeme pomocou indexu ľudského rozvoja korektne hodnotiť vývoj životnej úrovne aj u nás.

Trendy vo vývoji indexu ľudského rozvoja v rokoch 1990 – 2018

INZERCIA

Slovenská republika obsadila podľa indexu ľudského rozvoja publikovaného v správe v roku 2018 spomedzi 189 krajín sveta 38. miesto a patrí medzi štáty s vysokou úrovňou ľudského rozvoja. Spomedzi krajín V4 obsadila Slovenská republika tretie miesto.

Index ľudského rozvoja poukazuje na to, ako sa ekonomický rast prejavuje na kvalite života obyvateľstva. Jeho publikácia prostredníctvom Rozvojového programu OSN (UNDP) svedčí o tom, že prioritou rozvoja krajín už nie je len samotný ekonomický rast. Okrem hrubého národného produktu sú započítavané i dve ďalšie veličiny – priemerná dĺžka života pri narodení a vzdelanie. Uvedený index má však i kritikov, nakoľko mierne výkyvy v miere gramotnosti v rozvojových krajinách sa prejavia na výslednom postavení týchto krajín.  

Zdroj: Index ľudského rozvoja

Vzostup životnej úrovne, zdravia a vzdelania je teda evidentný, čo ale vidíme každý deň: priemerný človek dnes môže pracovať a mať príjem, má mobilný telefón, zdravotnú starostlivosť na relatívne dobrej úrovni, aj nižšie príjmové skupiny vlastnia auto alebo nehnuteľnosti (hoci častokrát zdedené).

Ako sa toto všetko ale premieta do samotného bývania? Ako môže moderný človek s výrazne vyššími potrebami ako pred tridsiatimi rokmi žiť v päťdesiatročnom byte, o ktorom sa dnes hovorí ako o stavbe „z núdze cnosť“? Podľa porovnania rozlôh bytov na Slovensku a v zahraničí na tom nie sme vôbec zle, ale záleží na tom, s kým sa porovnávame. Ak s krajinami tretieho sveta, žijeme luxus – no a ak s vyspelými krajinami, naše pomery sú skutočne malé. Podrobnú štatistiku priemerných rozlôh bytov nájdete v tomto článku:

https://www.unitedlife.sk/porovnanie-velkosti-bytov-a-domov-slovensko-verzus-svet/

Uvedená štatistika ale hovorí o tom, akú výmeru majú domácnosti ako také, nie tie nové a počítané boli byty spolu s rodinnými domami.

Len pred tromi rokmi vyšla správa, že rozloha ponúkaných starších bytov sa dostala na 64 štvorcových metrov. Ale priemerná výmera novopostavených bytov bola iba 59 štvorcových metrov. Opäť sa jedná o priemer, v ktorom sú započítané ako malé jednoizbáky, tak priestranné mezonety.

Napriek tomu môžeme považovať tento údaj za približne zodpovedajúci realite trojizbového bytu v meste.

50 až 75 štvorcových metrov? Dá sa, záleží na spôsobe použitia a dispozícii

Zo štatistiky, ktorú sme nedávno zverejňovali aj my, vyplýva, že priemerná rozloha slovenskej domácnosti je 75 štvorcových metrov. Síce sa toto číslo zaraďuje k chvostu uvedeného rebríčka, v skutočnosti to vôbec nie je malý priestor. Zodpovedá bytu alebo domu s pôdorysom o veľkosti viac ako 8×9 metrov.

Nadpis nášho článku vyzýva k odpovedi na otázku, či je pre rodinu vhodný byt alebo dom s rozlohou 75 štvorcových metrov, ale skôr je na mieste otázka, ako to vyzerá so 60- a 65-metrovými nehnuteľnosťami.

Každodenná realita nám ukazuje, že aj takéto byty, ktoré napríklad majitelia rodinných domov považujú za primalé, dosť dobre napĺňajú potreby modernej rodiny.

Viac ako rozloha domácnosti totiž významnejšiu úlohu zohráva dispozičné riešenie, úroveň vyhotovenia interiéru a spôsoby, akými sa využívajú jednotlivé priestory.

Správne koncipovaná dispozícia bytu je jedným zo silných argumentov, prečo dnes developeri preferujú skôr výstavbu bytov s menšími výmerami – podobne ako to bolo v roku 2013, keď boli novopostavené domy iba polovičné v porovnaní s niekdajšími dvojgeneračnými domami.

Nižšie pripájame fotogalériu dispozičných riešení menších bytov, ktoré stoja za pozornosť – niektoré nemožno považovať ani len za jednoizbové byty, sú to skôr garsónky alebo dvojgarsónky.