Úplne sami, tisícky kilometrov vzdialení od akejkoľvek pomoc od riadiacej stanice. Takéto myšlienky môžu postihnúť astronautov, ktorí sa v budúcnosti dostanú na cudzie vesmírne telesá. O to silnejšie môžu byť, keď náplňou misie bude vytvoriť stálu kolóniu.

Osídľovanie vesmírnych telies, predovšetkým Mesiacu a Marsu, sa vo verejnej diskusii vyskytuje čoraz častejšie. Úvahy o tom zaznievajú aj vesmírnych agentúr a spoločností. Zatiaľ čo niektoré to chcú stihnúť do konca tohto desaťročia, iné sa neponáhľajú.

Všetky misie však potrebujú jednu vec, a to je poriadne premyslený plán. Ten by mal rátať so všetkými, aj tými katastrofickými, scenármi. Rovnako dobre musí byť pripravená aj posádka, ktorej členovia sa zapíšu do histórie ako prvý mimozemský osadníci.

Národný úrad pre letectvo a vesmír, NASA, preto pred rokom spustila pokus, počas ktorého chcela simulovať dlhodobý pobyt na planéte Mars. Teraz, po viac než roku, sa štvorica dobrovoľníkov „vrátila späť na Zem“, keďže prvá zo série misii sa skončila.

Základňa na „Marse“

Prvá misia zo série Crew Health and Performance Exploration Analog sa začala v nedeľu 25. júna minulého roku, kedy štyria dobrovoľníci vstúpili do svojho dočasného domova. Ten sa nachádzal v Johnsonovom vesmírnom stredisku (JSC) v Houstone v štáte Texas.

Simulovaná vesmírna základňa mala rozlohu takmer 160 metrov štvorcových a obsahovala všetko, čo by astronauti potrebovali na prežitie. Zaujímavosťou je, že ju postavili za pomoci špeciálnej 3D tlačiarne, o čom sme vás informovali v predchádzajúcom článku.

Štvorica dobrovoľníkov z misie CHAPEA-1. Na fotke sú zľava Nathan Jones, Anca Selariuová, Kelly Hastonová a Ross Brockwell. Zdroj: www.nasa.gov

Dočasnými obyvateľmi vesmírneho základne boli Kelly Hastonová, Anca Selariuová, Ross Brockwell a Nathan Jones. Okrem nich sa na misii podieľali aj ďalší zamestnanci úradu, ktorí dohliadali na priebeh simulovanej misie z vonku simulovanej vesmírnej základne.

Hlavnou výskumníčkou misie bola Grace Douglasová. Na misii pracovala aj vedúca vedecká pracovníčka riaditeľstva pre ľudské zdravie a výkonnosť Judy Hayesová. Netreba zabudnúť ani na ďalšie mená: Steve Koerner, Kjell Lindgren a Julie Kramerová Whiteová,

Vitajte späť na Zemi

Všetko má však svoj koniec, a to platí aj pre túto simulovanú misiu. Dobrovoľníci strávili na simulovanej základni neuveriteľných 378 dní. Opustili ju v sobotu 6. júla, pričom ich návrat NASA oslávila ceremóniou „Vitajte doma“ v Johnsonovom vesmírnom stredisku.

„CHAPEA-1 bola jedinečnou skúsenosťou s veľkými výzvami, radosťami a smútkom, s množstvom tvrdej práce, ale aj s poriadnou dávkou zábavy,“ povedala počas živého vysielania z slávnostnej ceremónie Kelly Hastonová, ktorá misii velila zvnútra.

Webový portál NASA uvádza, že počas tohto obdobia absolvovali niekoľko „prechádzok po Marse“, pestovali a zberali niekoľko druhov zeleniny, udržiavali svoje vybavenie a obydlie a pracovali v ďalších stresových podmienkach, ktoré bude posádka na Marse zažívať.

Hastonová vo svojom prejave neskôr dodala: „Je pre mňa veľkou cťou, že som sa na ročnom pobyte na Marse zblížila s tými, s ktorými tu som, aj s tými, ktorých som nechala doma.“ Aj ostatní členovia povedali pre divákov živého vysielania a svojich kolegov niekoľko slov.

Čo bude nasledovať?

NASA z misie získala bohaté skúsenosti a dáta, ktoré využije počas svojich ďalších misií. Tie smerujúce na Červenú planétu by sa mali začať koncom tridsiatych alebo začiatkom štyridsiatych rokov 20. storočia, o čom informoval portál Space.com.

Dovtedy však plánuje získať ďalšie údaje. Druhú CHAPEA misiu naplánovali na jar roku 2025, a rok na to by mala začať v poradí tretia misia zo série. Dáta by mohli úradu ukázať, ako pobyt ovplyvní astronautov po fyzickej a psychickej stránke, no odhalí aj iné nedostatky.

Dobrovoľníčka  Anca Selariuová reagovala na to, prečo sú posadnutí Marsom: „Pretože je to možné. Pretože vesmír môže zjednotiť a vyvolať v nás to najlepšie. Pretože je to jeden z rozhodujúcich krokov, ktorým pozemšťania osvetlia cestu do ďalších storočí.“

Nad myšlienkou budovania kolónií na vzdialených planétach sa zamýšľa aj Európska vesmírna agentúra (ESA). Jej výskumníci nedávno vytvorili kocky podobné Lego stavebnici, pričom ako hlavný materiál použil prach z milióny rokov starého asteroidu.