Francúzsky film Le Doulos v čase svojho uvedenia v roku 1962 šokoval. Preniesol prvky amerického film noiru do Paríža a pridal brutalitu. Inšpiroval mnohých režisérov od Martina Scorseseho po Quentina Tarantina, píše portál BBC Culture.

Le Doulous (1962)

Snímka Jeana-Pierra Melvilla oslávila vlani šesťdesiatku a na jednej strane predstavuje tvrdšiu, surovejšiu a autentickejšiu časť spektra kriminálnych filmov, predovšetkým francúzskych kriminálnych filmov. Na druhej strane je však porovnateľne fantastický – zobrazuje vysoko amerikanizovaný Paríž, aký pravdepodobne existuje len v Melvillových dielach. Melville je režisér plný rozporov a taká je aj jeho vychýrená tvorba. Le Doulos vďaka svojim bohatým protikladom predefinoval žáner a zanechal stopu v histórii kinematografie.

Francúzske kriminálne filmy sa rovnajú Melville. Ukázal spôsob, ako môže tento žáner fungovať na plátnach v krajine, ktorá sa v tom čase ešte stále vyrovnávala s traumami druhej svetovej vojny. Aký bol jeho recept na úspech? Výstredný mix amerického vplyvu a galského štýlu, ktorého výsledkom je atmosféra rafinovanej brutality.

Slávny fanúšik

Quentin Tarantino, jeden z najslávnejších obdivovateľov Melvilla, sa filmom Le Doulos zjavne inšpiroval vo svojom celovečernom režisérskom debute Reservoir Dogs z roku 1992, minimálne pokiaľ o tému zrady a o brutálny záver. „Melville zobral Bogarta, Cagneyho a gangsterky Warner Brothers, často si od nich len vzal príbehy, obsadil do nich Belmonda, Delona či Jeana Gabina a vdýchol im odlišný štýl. Jeho filmy sa chceli podobať na amerických kolegov, ale mali vlastný rytmus,” cituje Tarantina web bbc.com. Tento štýl sa stal nesmierne vplyvným najmä zásluhou Le Doulos.

Jean-Pierre Melville (vľavo) a Jean-Paul Belmondo (vpravo). Zdroj: screenshot, YouTube

Melville, so svojou víziou beznádejnosti a parížskych trosiek, bol režisérskym ekvivalentom hlavných postáv – sardonických osamelcov, ktorí odmietajú podvoliť sa kompromisom. Kariéru začal koncom štyridsiatych rokov a bol už príliš starý na to, aby surfoval na Francúzskej novej vlne, ktorá odštartovala o desať rokov neskôr na čele s Francoisom Truffautom a Jeanom-Lucom Godardom. Nebol však ani členom skoršieho modelu francúzskej kinematografie „Tradition de la qualité” s predstaviteľmi Jeanom Renoirom a Marcelom Carném.

Melvillove filmy sa vyznačujú chladnou a maskulínnou zdvorilosťou v kontraste s vypuklým násilím, takže sú napínavé a zároveň existencialistické. Britský spisovateľ Geoff Andrew vo svojej prednáške v roku 2017 zdôraznil jeho unikátnu pozíciu na francúzskej scéne a odlišnosť v porovnaní s priekopníkmi Novej vlny: „Melville nebol realista, ale fabulista, moralista a štylista.”

Inzercia

V snímke Le Doulos prvýkrát rozvinul svoju víziu naplno. Názov je francúzsky slangový výraz pre klobúk, aký nosili vtedajší kriminálnici, podobný klobúkom gangsterov v skorších amerických filmoch. Tento typ klobúka zahaľuje tvár do tieňa a slovo sa stalo aj synonymom pre policajných informátorov, pre ľudí, ktorí majú čo skrývať.

Zmenil si meno

Le Doulos započal Melvillovu zlatú éru, počas ktorej natočil klasiky ako Le Samourai, Armáda tieňov a Červený kruh. Práve „klobúk” však zvýrazňuje jeho dva najdôležitejšie body záujmu: hlbokú posadnutosť americkou kultúrou a typickú galskú melanchóliu. „Bez amerických filmov z tridsiatych rokov by som nenakrúcal filmy, nenakrútil by som Le Doulos,” povedal Melville pre magazín L’Avant-scène cinema v roku 1963.

Náklonnosť k amerikanizmu vyjadrovalo aj jeho meno, Jean-Pierre Grumbach si zmenil priezvisko na Melville podľa jedného zo svojich amerických spisovateľských hrdinov Hermana Melvilla (Biela veľryba). Bola to len špička ľadovca tohto vplyvu, ktorý najväčšmi vidieť v Le Doulos, hoci v žiadnom prípade nejde o jediný francúzsky film inšpirovaný spoza Atlantiku.

Pesimizmus nikdy nevyzeral tak dobre

Le Doulos inšpiroval cez oceán opačným smerom, odvoláva sa naň napríklad Martin Scorsese. Pred nakrúcaním snímky The Irishman (2019) ho premietol svojmu hlavnému kameramanovi Rodrigovi Prietovi. „Išlo mi o kontemplatívny tón, mal to byť intímny veľkofilm. Ukázal som mu Le Doulos a Le deuxième soufflé. Je to iný svet, no páči sa mi,” uviedol Scorsese. Tarantino dodal k Reservoir Dogs: „Je to ako filmy Jeane-Pierra Melvilla, Bob le flambeur a Le Doulos, ktorý má môj najobľúbenejší scenár všetkých čias. Hrá tam Jean-Paul Belmondo, je to fantastické.”

Jean-Paul Belmondo vo filme Le Doulos. Zdroj: screenshot, YouTube

Le Doulos patrí k skvelým kriminálnym filmom povojnových rokov. Retrospektívne bol zlomom, ktorý znamenal posun žánra od melodrámy k chladnej brutalite. Pesimizmus na plátne odvtedy nikdy nevyzeral tak dobre. Mesto je navždy osamelým a upršaným miestom, kde čaká smrť a kde číha zrada na každom kroku.

Zdroj: voľne preložené z bbc.com

Zdroj titulnej fotografie: screenshot, YouTube