Čo vám napadne ako prvé, keď počujete výraz „body-shaming“?

Určite sa vám vybavil obraz človeka s nadváhou, z ktorého si robia srandu. Samozrejme, aj to je realita. Avšak na opačnej strane spektra nájdeme všetkých prirodzene štíhlych ľudí, ktorí sú rovnako vystavovaní každodennej ,,šikane“.

Otázka znie, prečo je fat-shaming neslušný, ale skinny-shaming tolerujeme?

Všetci veľmi dobre poznáme vety typu: 

,,Ježíš ty si chudá,“ – „Najedz sa, prosím ťa,“ – ,,Žiješ z lásky?“- ,,Nemáš anorexiu?,“ -,,Si kosť a koža,“ – ,,Vyzeráš choro,“- „Ženské telo vyzerá inak.“ Drsné však?

Toto je len zlomok príkladov, ktoré nám zväčša adresujú ľudia pár sekúnd po zoznámení sa. Áno, to je skinny shaming a deje sa to. Bohužiaľ, nehovorí sa o ňom, pretože stojí v úzadí za fat shamingom.

Čo je skinny shaming?

Skinny shaming je ostrá kritika štíhlej postavy. V podstate hovoríme o akejsi diskriminácii, ktorá odzrkadľuje charakter adresáta. Na druhej starne môže ísť aj o obyčajnu nevedomosť. V každom prípade sa nečakaný úder pod pás pochopiteľne podpíše na našom sebavedomí a psychickom zdraví. Nepoznáme príbehy ľudí, ktorí majú menej kíl (a naopak). Niektorí majú rýchly metabolizmus, môžu zjesť aj koňa a nepriberú ani gram. Iní trpia psychickými alebo fyzickými poruchami, pre ktoré nemôžu pribrať.

Nikto by nemal byť pre svoju váhu znevýhodňovaný alebo zosmiešňovaný. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

SKUTOČNÝ PRÍBEH

Pamätám si, keď som sa prvýkrát stretla so skinny shamingom. Mala som desať rokov. Ponevierala som sa pri kuchynskom stole, kde boli aj iní ľudia. V tom vošla do izby babičkina kamarátka, ktorá sa na mňa pozrela a chladne skonštatovala: ,,Preboha, kŕmia ju vôbec rodičia?“ Vtedy som spozornela a všimla som si, že všetci v miestnosti pritakávajú.

Nikto neprejavil empatiu, nikto tej žene nepovedal, že je drzá. Tvárili sa, že sa nič nestalo a veselo pokračovali v rozhovoroch. Ja som zostala stáť zahanbená a premýšľala som, čo je so mnou zle. Doteraz sa mi vynára ten pocit prázdnoty a rozrušenia. Ani po niekoľkých rokoch sa však nič nezmenilo. Ak sa s niekým podelím o svoj príbeh, tak sa zväčša nedočkám empatie. Skinny shaming sa stal takpovediac spoločensky prijateľný.

Niektorí ľudia v dôsledku ,,šikany“ začnú nosiť voľnejšie veci, vyhýbajú sa čiernej farbe, pretože ich zoštíhľuje (zbytočne upozorňuje na chudé časti tela). Cítia, že sa musia prispôsobiť, aby sa vyhli negatívnej odozve. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Je skinny shaming v poriadku?

Celkom určite nie je v poriadku zahanbovať niekoho na základe jeho telesnej hmotnosti, bez ohľadu na číslo. V prípade skinny shamingu si ľudia väčšinou neuvedomujú, že v skutočnosti niekoho ,,zosmiešňujú“. Myslia si, že ide o dobre mienenú radu. Akoby sa niečo rázom zmenilo, keď vyslovia čarovnú formulku ,,kúp si niečo na jedenie“. Môžeme ich zrejme len ubezpečiť, že nemusia mať o nás obavy.

Dá sa proti tomu bojovať?

Štíhlosť sa často považuje za akési privilégium, vďaka odvekému kritériu krásy. No, nie je vylúčené, že sa nám spoločnosť nebude vysmievať za to, že sme až príliš chudí (nech to znamená čokoľvek). Pravdupovediac je zvláštne v akom svete žijeme, pretože sa neustále prispôsobujeme názorom druhých. Samozrejme sú spôsoby, ako efektívne bojovať proti skinny shamingu. V prvom rade musíme začať milovať naše telo, aby nás nerozhodil názor ľudí, ktorí nie sú v našom živote dôležití. Faktom je, že niektorí nás budú aj tak súdiť.

Ďalším účinným spôsobom je nezostať ticho. Ak nám niekto verbálne ublíži, tak mu zdvorilo vysvetlíme, kde spravil chybu. Vzdelávajme ľudí.

Pamätajme, že cieľom je mať zdravé telo, nie chudšiu alebo plnšiu postavu. Navyše krása vychádza zvnútra. Ak ste sa niekedy hanbili za svoje telo (bezohľadu na proporcie), tak najlepšou radou je, začnite sa milovať takí, akí ste. Buďte vďační za to, že ste zdraví a kašlite na to, čo si o vás myslí ,,svet“.