Umelkyňa Jenny Saville sa inšpirovala klasickými portrétmi Petra Paula Rubensa, kubizmom od Pabla Picassa a abstraktným expresionizmom. Savillovej diela vyvolávajú hlbokú fascináciu hmatateľnosťou tela, anatómiou a groteskou v kombinácii s majstrovským a zároveň intuitívnym inštinktom pre prácu s farbou. Ako jedna z mála umelkýň súčasnosti opustila postmodernizmus a obnovila svoje úzke spojenie s veľkou európskou maliarskou tradíciou.

Členka YBA

Saville sa narodil v anglickom Cambridgi. Jej matka si jej talent všimla už v ranom veku. Dokonca jej v ich dome postavila zo špajze provizórny ateliér.

Jenny Saville neskôr študovala na Glasgow School of Art koncom 80. a začiatkom 90. rokov. Mladá umelkyňa bola známa ako členka voľnej generačnej kohorty známej ako Young British Artists (YBA). Samotná Saville sa však nikdy nepovažovala za súčasť tejto skupiny a našla väčšiu blízkosť s americkými maliarmi, ako boli Cy Twombly a Willem de Kooning.

Umelkyňa vystavovala na známej výstave Kráľovskej akadémie umení v roku 1997 spolu s ďalšímii významnými umelcami ako Damien Hirst, Tracey Emin a Sarah Lucas. Saville vystavovala v New Yorku, Paríži, Londýne, Kodani a mnohých ďalších mestách. Jej diela sú okrem iných inštitúcií súčasťou zbierok The Broad, George Economou Collection, Metropolitan Museum of Art, Norton Museum of Art a San Francisco Museum of Modern Art.

Maľby

Jenny Saville, známa svojimi figurálnymi maľbami nahých žien v nadživotnej veľkosti, zobrazených v nezvyčajných a deformovaných uhloch, zaujala už počas štúdia. Jej portréty sa vyznačujú prehnanou reálnosťou. Zdôrazňuje každé záhyby tela, viditeľné žily a začervenanú pokožku. Vo svojich obrazoch zdôrazňujú pevnosť a silu ženskej postavy aj jej prirodzenú zraniteľnosť.

„Priťahujú ma telá, ktoré vyžarujú akýsi medzistav: hermafrodit, transvestita, mŕtvola, napoly živá/napoly mŕtva hlava.“ Jenny Saville

https://twitter.com/womensart1/status/1214472451582808064

Pružnosť ľudského tela patrí medzi Savilline hlavné záujmy. Dlho sa venovala štúdiu klasického a renesančného sochárstva. Takisto strávila istý čas v márnici a pozorovala plastického chirurga pri práci.

Technika a farby

Saville pracuje s olejovou farbou, ktorá sa nanáša v ťažkých vrstvách. Stáva sa tak viscerálnou, pričom každá namaľovaná stopa si zachováva svoj vlastný ťah. Jej technika využíva drobné ťahy štetcom na vybudovanie obrazu a zjemnenie zobrazenia. Saville tiež tlačí, rozmazáva a škrabe pigment na svojich veľkorozmerných plátnach. Jej plátna sú často väčšie ako 6 x 6 metrov.

Body positivity?

Jej diela komentujú súčasnú posadnutosť postavou. Niektorí o jej dielach dokonca hovoria, že stelesňujú feministickú estetiku znechutenia.

Jenny Saville's series of paintings and drawings, Ancestors, opens @ Gagosian Gallery in New York https://t.co/8lNwoHeu2d pic.twitter.com/AfjFjoux0S

— Autre (@AutreMagazine) June 1, 2018

Rovnako jej netradičný pohľad na krásu rozširuje tradičnú podobu maliarského aktu. Snaží sa, aby diela vyvolali záujem, zmätok, otázky a vzrušenie.

„Telo je jednoducho tá najkrajšia vec na maľovanie. “ Jenny Seville

Aktuálna práca

Saville sa v roku 2014 presťahovala z Talianska naspäť do Spojeného kráľovstva. Momentálne žije v Oxforde so svojím partnerom Paulom McPhailom a ich dvoma deťmi. Materstvo výrazne ovplyvnilo Savillinu tvorbu a spontánnosť jej detí ju presvedčila o slobodnejšom prístupe k výberu materiálu a tém. Savillovej nová tvorba sa stále zaoberá predovšetkým ľudským telom, ale namiesto toho, aby maľovala len ženský akt, odkazuje teraz vo svojich dielach aj na materstvo, antické mýty a dejiny umenia.

Rekord

V roku 2018 sa jej dielo Propped (1992) predalo za 12,4 milióna dolárov a vytvorilo rekord ako najdrahšie dielo žijúcej umelkyne predané na aukcii.