• • • • • • • • Piesok je po vode druhým najpoužívanejším zdrojom
              • Svet ročne spotrebuje 50 miliárd metrických ton piesku
              • Piesok je kľúčovou zložkou pri výrobe betónu a skla

Na začiatku roka svet zaskočila energetická kríza. K nej sa pridala potravinová a aby toho nebolo málo, teraz čelíme piesočnej. Neustále rastúci dopyt zapríčinil, že sa z piesku stala nedostatková komodita. Tento prírodný zdroj je mnohými podceňovaný, napriek tomu, že sa nachádza všade vôkol nás. Bežne sa používa v počítačových mikročipoch, v stavebníctve, v kozmetike, v priemysle a podobne.

Súčasná ponuka však nedokázala držať krok s rýchlosťou globálnej urbanizácie. Teraz sa hodnota piesku blíži k cene desať dolárov za tonu, zatiaľ čo pred 31 rokmi sa držala na úrovni štyroch dolárov za tonu. Prakticky celá naša spoločnosť je postavená na piesku. Ide o druhú najspotrebovanejšiu surovinu. Prvou je voda.

Je čas na paniku?

Odborníci varujú, že hoci sa globálne zásoby môžu zdať nekonečné, v skutočnosti ich vyčerpávame rýchlejšie, ako sa stihnú doplniť.

Piesok sa nachádza takmer v každej krajine, pokrýva púšte a lemuje pobrežia po celom svete. To však neznamená, že všetok piesok je užitočný. Ten, ktorý sa nachádza v púšti nie je vhodný ako stavebný materiál, pretože bol erodovaný vetrom. Zrnká piesku sú v dôsledku vetru hladké a horšie sa spájajú.

„Priemyselný“ piesok sa získava zväčša z morského dna, pobrežia, lomov a koryt riek po celom svete. Je však nepravdepodobné, že vyčerpáme piesok v globálnom meradle. Ťažba piesku sa za posledné dve desaťročia strojnásobila, pričom dopyt v roku 2019 dosiahol 50 miliárd ton ročne, podľa najnovšej správy Programu OSN pre životné prostredie (UNEP).

Inzercia

Piesočné podsvetie

Ako rastie rozvojový svet, rastie aj obchod s pieskom. V súčasnosti nie je možné presne sledovať globálne využitie piesku. Teda pieskový svet je neregulovaný.

Nelegálna ťažba nie je žiadnym tajomstvom, keďže dopyt stavebného priemyslu po piesku neustále rastie. V niektorých krajinách ovládli obchod s pieskom organizované zločinecké skupiny známe ako pieskové mafie. Oni v zásade fungujú na princípe zastrašovania a presadzovania násilia v momente, keď sa niekto postaví proti ich deštruktívnym ťažobným praktikám. Piesočná mafia pôsobí najmä v krajinách ako je Kambodža, Vietnam, Keňa a Sierra Leone. Totižto ťažba piesku má negatívny vplyv na pôdu, sladkovodné a pobrežné ekosystémy. Práve Čína a India sú na prvom mieste v zozname krajín, kde ťažba piesku nepriaznivo ovplyvňuje rieky, jazerá a pobrežia.

OSN varuje, že okrem toho, že ťažba piesku negatívne ovplyvňuje životné prostredie, tak môže ohroziť aj rozvoj miestneho cestovného ruchu.

Bohaté krajiny si priplatia

Vysoké budovy Dubaja sú postavené z piesku, ktorý doviezli až z Austrálie. Mrakodrapy si totiž vyžadujú mimoriadne kvalitný materiál. Aj napriek piesočnej kríze budú krajiny s vysokými príjmami pokračovať v používaní vysokokvalitných materiálov zo zahraničia. Horší scenár nastáva pri chudobnejších štátoch. Ak nemajú dostatok finančných prostriedkov na kvalitný piesok, tak začnú využívať nekvalitné materiály. Pochopiteľne v takejto stavbe dochádza k zvýšeniu rizika zrútenia stavby. Vhodným príkladom stavebného zlyhania v dôsledku využívania lacných materiálov je Haiti, Nigéria, Maroko, Thajsko, Južná Afrika či Taliansko.

Existujú nejaké alternatívy piesku?

Keďže sme sa prekopali až do krízy, tak jednou z možných otázok je, či vôbec existujú nejaké náhrady piesku. Pričom nutno podotknúť, že piesok je veľmi lacná komodita. Samozrejme, je nevyhnutné začať s recykláciou materiálov a stavieb. Ak chceme, aby aj ďalšie generácie mali dostatok piesku, tak kompetentní budú musieť zaviesť reguláciu (monitorovací program). Účinným opatrením v boji proti piesočnej kríze je predĺženie životnosti budov a opätovnému používaniu betónu. Piesok možno umelo vyrábať drvením hornín alebo recykláciou stavebného a demolačného odpadu (betón). Drvená hornina je už v súčasnosti hlavným zdrojom kameniva v Spojených štátoch, Európe a Číne.