• • • • • • • • Piesok je po vode druhým najpoužívanejším zdrojom
              • Svet ročne spotrebuje 50 miliárd metrických ton piesku
              • Piesok je kľúčovou zložkou pri výrobe betónu a skla

Na začiatku roka svet zaskočila energetická kríza. K nej sa pridala potravinová a aby toho nebolo málo, teraz čelíme piesočnej. Neustále rastúci dopyt zapríčinil, že sa z piesku stala nedostatková komodita. Tento prírodný zdroj je mnohými podceňovaný, napriek tomu, že sa nachádza všade vôkol nás. Bežne sa používa v počítačových mikročipoch, v stavebníctve, v kozmetike, v priemysle a podobne.

Súčasná ponuka však nedokázala držať krok s rýchlosťou globálnej urbanizácie. Teraz sa hodnota piesku blíži k cene desať dolárov za tonu, zatiaľ čo pred 31 rokmi sa držala na úrovni štyroch dolárov za tonu. Prakticky celá naša spoločnosť je postavená na piesku. Ide o druhú najspotrebovanejšiu surovinu. Prvou je voda.

Je čas na paniku?

Odborníci varujú, že hoci sa globálne zásoby môžu zdať nekonečné, v skutočnosti ich vyčerpávame rýchlejšie, ako sa stihnú doplniť.

Piesok sa nachádza takmer v každej krajine, pokrýva púšte a lemuje pobrežia po celom svete. To však neznamená, že všetok piesok je užitočný. Ten, ktorý sa nachádza v púšti nie je vhodný ako stavebný materiál, pretože bol erodovaný vetrom. Zrnká piesku sú v dôsledku vetru hladké a horšie sa spájajú.

Piesok je zdanlivo všade – pod našimi nohami, v stenách nášho domu, v počítačoch, na displeji telefónu. Piesok živí materiály, ktoré budujú rastúci svet. Ilustračná fotografia

Inzercia

„Priemyselný“ piesok sa získava zväčša z morského dna, pobrežia, lomov a koryt riek po celom svete. Je však nepravdepodobné, že vyčerpáme piesok v globálnom meradle. Ťažba piesku sa za posledné dve desaťročia strojnásobila, pričom dopyt v roku 2019 dosiahol 50 miliárd ton ročne, podľa najnovšej správy Programu OSN pre životné prostredie (UNEP).

Piesočné podsvetie

Ako rastie rozvojový svet, rastie aj obchod s pieskom. V súčasnosti nie je možné presne sledovať globálne využitie piesku. Teda pieskový svet je neregulovaný.

Nelegálna ťažba nie je žiadnym tajomstvom, keďže dopyt stavebného priemyslu po piesku neustále rastie. V niektorých krajinách ovládli obchod s pieskom organizované zločinecké skupiny známe ako pieskové mafie. Oni v zásade fungujú na princípe zastrašovania a presadzovania násilia v momente, keď sa niekto postaví proti ich deštruktívnym ťažobným praktikám. Piesočná mafia pôsobí najmä v krajinách ako je Kambodža, Vietnam, Keňa a Sierra Leone. Totižto ťažba piesku má negatívny vplyv na pôdu, sladkovodné a pobrežné ekosystémy. Práve Čína a India sú na prvom mieste v zozname krajín, kde ťažba piesku nepriaznivo ovplyvňuje rieky, jazerá a pobrežia.

Neudržateľná ťažba piesku neovplyvňuje len životné prostredie, ale môže mať aj ďalekosiahle sociálne dôsledky. Ilustračná fotografia

OSN varuje, že okrem toho, že ťažba piesku negatívne ovplyvňuje životné prostredie, tak môže ohroziť aj rozvoj miestneho cestovného ruchu.

Bohaté krajiny si priplatia

Vysoké budovy Dubaja sú postavené z piesku, ktorý doviezli až z Austrálie. Mrakodrapy si totiž vyžadujú mimoriadne kvalitný materiál. Aj napriek piesočnej kríze budú krajiny s vysokými príjmami pokračovať v používaní vysokokvalitných materiálov zo zahraničia. Horší scenár nastáva pri chudobnejších štátoch. Ak nemajú dostatok finančných prostriedkov na kvalitný piesok, tak začnú využívať nekvalitné materiály. Pochopiteľne v takejto stavbe dochádza k zvýšeniu rizika zrútenia stavby. Vhodným príkladom stavebného zlyhania v dôsledku využívania lacných materiálov je Haiti, Nigéria, Maroko, Thajsko, Južná Afrika či Taliansko.

Existujú nejaké alternatívy piesku?

Keďže sme sa prekopali až do krízy, tak jednou z možných otázok je, či vôbec existujú nejaké náhrady piesku. Pričom nutno podotknúť, že piesok je veľmi lacná komodita. Samozrejme, je nevyhnutné začať s recykláciou materiálov a stavieb. Ak chceme, aby aj ďalšie generácie mali dostatok piesku, tak kompetentní budú musieť zaviesť reguláciu (monitorovací program). Účinným opatrením v boji proti piesočnej kríze je predĺženie životnosti budov a opätovnému používaniu betónu. Piesok možno umelo vyrábať drvením hornín alebo recykláciou stavebného a demolačného odpadu (betón). Drvená hornina je už v súčasnosti hlavným zdrojom kameniva v Spojených štátoch, Európe a Číne.