Asi väčšina z nás verila presvedčeniu, že dať si občas pohár vína je pre organizmus zdravé, veď nakoniec, v minulosti to dokonca odporúčali aj mnohí lekári, preto bolo prirodzené, že ľudia tomu verili. Najnovší výskum však ukázal, že občasné pitie a to ani červeného vína, neprináša žiadne výhody pre zdravie a rozhodne je stále jednoznačne najzdravšie nepiť alkohol vôbec.

Mnohé predchádzajúce štúdie priniesli tvrdenia, že ľudia, ktorí si doprajú pohár červeného vína trebárs aj každý večer, môžu žiť dlhšie a mať zdravšie srdce ako tí, ktorí abstinujú. Táto predstava sa mnohým páčila, najmä po dlhom dni, keď ten pohár vína naozaj dobre padol. Podľa experta Tima Stockwella však toto tvrdenie jednoznačne neplatí. Podrobnosti o najnovšej štúdií priniesol portál Business Insider.

Chyby v predchádzajúcich štúdiách

Nová štúdia naznačuje, že doteraz predpokladané zdravotné prínosy umierneného pitia môžu byť iba ilúziou. Výskum vedený Timom Stockwellom a jeho tímom z University of Victoria kriticky prehodnotil desiatky štúdií, ktoré formovali naše chápanie vplyvu alkoholu na ľudské zdravie.

Stockwell vysvetľuje, že mnoho predchádzajúcich štúdií trpelo zásadnými chybami v návrhu, najmä v tom, ako kategorizovali a porovnávali pijanov a abstinentov.

Doteraz predpokladané zdravotné prínosy umierneného pitia môžu byť iba ilúziou… Zdroj: unsplash.com

Vedci zistili, že mnoho predchádzajúcich štúdií malo zásadné metodologické nedostatky, ktoré mohli skresliť výsledky v prospech konzumácie alkoholu. Napríklad niektoré štúdie nezaradili do svojich výskumov abstinentov, ktorí prestali piť kvôli zdravotným problémom, čo v konečnom dôsledku mohlo viesť k mylnému záveru, že mierni konzumenti alkoholu sú zdravší.

INZERCIA

Hlavný problém podľa Stockwella spočíva v tom, že sa predchádzajúce štúdie všeobecne zameriavali na starších dospelých a nezohľadňovali celoživotné návyky v oblasti pitia. To znamená, že mierni konzumenti boli často porovnávaní s „abstinentmi“ a „príležitostnými pijanmi“. Patrili sem aj starší dospelí, ktorí prestali piť alebo obmedzili pitie kvôli zdravotným problémom.

Skreslený obraz

Pre lepšie pochopenie nám Stockwell radí predstaviť si dve skupiny ľudí vo veku okolo 60 rokov. V jednej skupine sú tí, ktorí pijú striedmo, v druhej účastníci nepijú vôbec. Na prvý pohľad môžu striedmi pijani vyzerať zdravšie. Ale je tu háčik – mnoho abstinentov mohlo prestať piť alkohol kvôli zdravotným problémom alebo užívaniu liekov. To znamená, že skupina „abstinentov“ môže byť plná ľudí, ktorí už majú zdravotné problémy, čo v porovnaní robí občasných pijanov zdravšími.

Tento skreslený obraz sa zvýrazňuje s vekom respondentov. Ako ľudia starnú, môžu sa u nich začať prejavovať zdravotné problémy, ktoré vedú k ukončeniu pitia alkoholu. Tým pádom štúdie, ktoré sa zameriavajú na staršie populácie, majú väčšiu pravdepodobnosť takto skresleného porovnania medzi pijanmi a abstinentmi.

Stockwell a jeho tím sa rozhodli zistiť, či štúdie, ktoré sa dokázali vyhnúť týmto chybám, taktiež ukazujú zdravotné benefity mierneho pitia. Analyzovali celkom 107 štúdií s obrovským súborom dát zahŕňajúcim takmer 5 miliónov účastníkov a viac ako 425 000 úmrtí. Výsledky boli ohromujúce.

Vedecká analýza starších štúdií

Vedci vykonali systematický prehľad a meta-analýzu štúdií o konzumácii alkoholu a úmrtnosti zo všetkých príčin. Po skombinovaní všetkých dát sa na prvý pohľad zdalo, že ľahkí až striedmi pijani majú o 14 percent nižšie riziko úmrtia počas sledovaného obdobia v porovnaní s abstinentmi. Keď sa však zamerali na kvalitnejšie štúdie, ukázalo sa, že mierna konzumácia alkoholu nie je spojená s dlhším životom. Zdanlivé prínosy boli viditeľné iba v menej kvalitných štúdiách so staršími účastníkmi, kde nebol riešený rozdiel medzi bývalými pijanmi a celoživotnými abstinentmi.

Keď sa vedci zamerali na kvalitnejšie štúdie – teda tie, ktoré sledovali mladších ľudí dlhšiu dobu a starostlivo oddeľovali celoživotných abstinentov od bývalých konzumentov – zdravotné výhody mierneho pitia prakticky úplne zmizli. Tieto štúdie nepreukázali žiadny významný rozdiel v riziku úmrtia medzi ľahkými pijanmi a abstinentmi.

Myšlienka, že jeden pohár vína denne môže pomôcť žiť dlhšie sa tak mení na obyčajný mýtus. Zdroj: unsplash.com

Všetko je v skutočnosti inak

Tieto zistenia majú obrovské dopady. Naznačujú, že mnohé z toho, čo sme si mysleli o vplyve malého množstva alkoholu na zdravie, môže byť založené na chybných predpokladoch. Myšlienka, že jeden pohár vína denne môže pomôcť žiť dlhšie sa v tejto perspektíve mení na obyčajný mýtus.

V skutočnosti umiernené pitie alkoholu pravdepodobne nepredlžuje ľudský život, ale naopak prináša určité zdravotné riziká, vrátane zvýšeného rizika niektorých druhov rakoviny. Preto nikdy žiadna významná zdravotná organizácia nestanovila bezrizikovú úroveň konzumácie alkoholu. „Neexistuje žiadna úplne bezpečná úroveň pitia,“ tvrdí Stockwell.

Táto štúdia je ďalším dôkazom toho, že by sme mali byť opatrní pri interpretácii vedeckých štúdií, najmä tých, ktoré sa týkajú nášho zdravia. Alkohol má mnoho negatívnych vplyvov, vrátane zvýšeného rizika rakoviny, srdcových chorôb a pečeňových problémov.

Táto štúdia má samozrejme určité nedostatky, okrem iného napríklad nemohla plne zohľadniť zložité interakcie medzi faktormi, ako je sociálno-ekonomický status, fajčenie a konzumácia alkoholu. Tieto faktory mohli ovplyvniť výsledky a spôsobiť skreslenie v hodnotení skutočných účinkov alkoholu na zdravie.

V každom prípade stále platí, že namiesto spoliehania sa na pohár vína ako elixíru zdravia by sme sa mali zamerať na iné a overené spôsoby, ako zlepšiť svoje zdravie. Vyvážená strava, pravidelný pohyb a dostatok spánku, je základ, ktorý funguje úplne u každého.