Odmalička vedená k poznaniu

Hedy Lamarr bola jedináčikom, preto ju rodičia zasvätili do rozdielnych svetov ich povolaní. Otec bol riaditeľ banky a večný zvedavec, ktorý ju podnecoval pozerať sa na svet otvorenými očami. Počas dlhých prechádzok jej rozprával o vnútornom fungovaní tlačiarenského stroja alebo motorových vozidiel. Dcérka uznanlivo počúvala a keď mala 5 rokov, našli ju ako rozoberá hudobnú skrinku, aby pochopila jej fungovanie. Mama na druhú stranu ukázala Hedy umenie. Bola koncertnou klaviristkou, preto aj ona odmalička navštevovala hodiny baletu a klavíra.

Pôvodným menom Hedwiga Eva Kiesler, narodená v roku 1914, už ako desaťročná ovládala štyri jazyky. Takisto svoj talent uplatnila v hre na klavír a bola zdatnou tanečnicou. V šestnástich sa zapísala na berlínsku dramatickú školu Maxa Reinhardta a po roku debutovala vo filme Geld auf der Strasse (Peniaze na ulici, 1930). Hviezdnu slávu dosiahla v českom filme Extáza (1932), v ktorom sa odhalila. Jej rastúca kariéra sa zastavila v momente, keď sa vydala za rakúskeho výrobcu munície Fritza Mandla. Manžel jej nielen zakázal ďalšie vystúpenia na javisku a na plátne, ale tiež sa neúspešne pokúsil zničiť všetky existujúce kópie Extázy.

V manželstve bola nešťastná, skrývala sa za nálepku ozdoby a bola nútená usmievať sa na Mandlových priateľov, pričom niektorí boli spájaní s nacistickou stranou. V roku 1937 utiekla do Londýna, avšak obohatená o znalosti v rámci vojnových zbraní, ktoré sa pravidelne rozoberali pri večeri.

Príchod do Hollywoodu

Šťastena sa na ňu usmiala, keď sa v  Londýne zoznámila s producentom Louisom B. Mayerom, tvorcom štúdia MGM. Týmto stretnutím si zaistila vstupenku do Hollywoodu. Jej prvým anglickým filmom bola romantická dráma Alžír (1938). Takmer okamžite strhla americké publikum svojou krásou a prízvukom a stala sa jedným zo symbolov zlatej éry Hollywoodu.

Hedy Lamarr v dráme/muzikáli Ziegfried Girl (1941). zdroj: pinterest.com

So spoločnosťou MGM podpísala zmluvu a v rokoch 1938 až 1945 predviedla svoje herecké schopnosti vo filmoch ako H.M. Pulham, Esq. (1941) a Tortilla Flat (1942). Väčšinou však jej úlohy spočívali v hraní „femme fatale“. S nádejou, že si zaistí serióznejšie roly, založila v roku 1946 vlastnú produkčnú spoločnosť. Po troch rokoch sa vrátila k rolám, pre ktoré bola známa, ako napríklad v Samson a Delilah (1949), jej komerčne najúspešnejšom filme.

Objavy a vynálezy

V roku 1942, počas rozkvetu svojej kariéry sa Lamarr, rovnako ako v detstve, pohybovala medzi dvoma svetmi. Ona a jej priateľ, avantgardný skladateľ George Antheil vynašli elektronické zariadenie, ktoré minimalizovalo rušenie rádiových signálov. Takzvaný „tajný komunikačný systém“ bol navrhnutý tak, aby vojenskí nepriatelia nemohli dekódovať správy.

Oplývala vysokou inteligenciou a novými nápadmi. zdroj: pinterest.com

Inzercia

Systém zahŕňal používanie „preskakovania frekvencií“ medzi rádiovými vlnami, pričom vysielač aj prijímač spoločne skákali na nové frekvencie. Po vytvorení tohto zariadenia hľadali Lamarr a Antheil patent a vojenskú podporu vynálezu. V čase druhej svetovej vojny sa nedočkali podpory, avšak neskôr sa systém stal dôležitým nástrojom v technologickom vývoji na zaistenie bezpečnosti vojenskej komunikácie a mobilných telefónov.

„Vylepšovanie vecí mi príde prirodzené,“ vyjadrila sa raz Hedy. Neúnavne pokračovala vo využívaní svojej nápaditej mysle. Postarala sa napríklad o vylepšenie brzdového svetla a vznik tablety, ktorá sa rozpustila vo vode, čím vznikla sóda podobná Coca-Cole. Režisérovi a leteckému konštruktérovi Howardovi Hughesovi načrtla nový dizajn pre jeho lietadlá. V podstate v ňom spojila plutvy najrýchlejších rýb s krídlami najrýchlejšieho vtáka.

Ocenená až na sklonku života

Využitie komunikačného nástroja sa v technologickom odvetví uplatnilo neskôr, preto Hedy za objav nebola oceňovaná. V roku 1953 získala americké občianstvo, no v tom čase záruka na patent už dávno vypršala. O päť rokov neskôr sa rozlúčila s aktívnou hereckou kariérou filmom The Female Animal.

Nebyť Hedy a Georga, dnes by sme takéto nápisy v podnikoch možno nepoznali. zdroj: pexels.com

Prešlo takmer tridsať rokov a nezisková organizácia Electronic Frontier Foundation udelila Hedy Lamarr a Georgovi Antheilovi Cenu Priekopníkov. Lamarr sa tiež stala prvou ženou, ktorá získala Cenu Bulbieho Gnassa – Úspešná myseľ. Udelila jej ju spoločnosť pre vzdelávanie s názvom Invention Convention.

Herečka a priekopníčka v oblasti technológie zomrela v roku 2000. Štrnásť rokov po jej smrti bola uvedená do Siene slávy národných vynálezcov. Vďaka tomuto úspechu je Hedy Lamarr prezývaná „matkou Wi-Fi“ a ďalších bezdrôtových komunikácií, akými sú GPS a Bluetooth. V čase, kedy bol vonkajší vzhľad ženy považovaný za jediný oceňovaný atribút sa nevzdala a pracovala na tom, aby obohatila seba a svet.

Zdroje: www.biography.com, www.forbes.com, www.womenhistory.com