Legendárne poznatky Alberta Einsteina plus supermoderný teleskop – to je recept na to, aby astronómovia objavovali doteraz nepoznané galaxie a pochopili záhady vesmíru.

Stále je čo objavovať

Veľakrát vedieme polemiky o tom, čo je desivejšie: neprebádané hĺbky oceánov alebo nekonečný vesmír? Iróniou je, že vieme viac o povrchu Mesiaca či Marsu než o morskom dne. Túžba objavovať život mimo našej Zeme však podnecuje ďalšie a ďalšie výskumy, ktoré pomáhajú zodpovedať zvedavé otázky vedcov aj laikov.

Veľmi vzdialené galaxie predstavujú baňu informácií o minulom a budúcom vývoji nášho vesmíru. Nanešťastie je ich štúdium veľmi náročné, keďže kvôli vzdialenosti od nich dostávame len minimálne svetlo, a tým pádom aj nejasnú informáciu o ich výskyte.

Ako sa ale hovorí, kde je vôľa, tam je cesta. Výskumníci konečne odhalili detaily extrémne vzdialenej a tmavej galaxie, ktorú bolo takmer nemožné vidieť – až doteraz.

Neuveriteľná vzdialenosť

V roku 2021astronómovia študovali zbierku extrémne vzdialených galaxií, ktoré objavili pomocou Hubblovho vesmírneho teleskopu. Dve dovtedy neviditeľné galaxie dostali pomenovanie REBELS-12-2 a REBELS-29-2 a ich svetlo prešlo k nám prichádzalo približne 13 miliárd svetelných  rokov. Naša myseľ si také číslo nedokáže predstaviť, no vedci prišli na to, že s rozpínaním vesmíru sa táto vzdialenosť „natiahla“ až na 29 miliárd svetelných rokov.

Najnovšie zistenia naznačujú, že veľmi skorý kozmos obsahuje podstatne viac galaxií, než sa doteraz predpokladalo. Skrývajú sa pod prachom tvoreným drobnými časticami. Teraz ich možno spozorovať vďaka výnimočnej citlivosti teleskopu ALMA a odborným metódam výskumníkov. Podľa odhadov sa 10 až 20 percent takýchto raných galaxií stále ukrýva za závojom kozmického prachu.

Ďalší vesmírny úspech

Astronómovia v Chile nedávno odhalili ďalšiu galaxiu – práve vďaka ALMA teleskopu. Mladá, hviezdotvorná galaxia plná prachu a plynov vznikla 2 miliardy rokov po Veľkom tresku. Obdobie datujeme viac ako 11 miliardami rokov spätne, keď bol vesmír asi jednou šestinou súčasnej veľkosti.

Vzdialené, neviditeľné galaxie z veľkej časti ich zakrýva hviezdny prach, pretože sa v nich tvorí vysoký počet hviezd. Disponujú veľkými zásobami molekulárneho plynu a sú predchodcami masívnych pokojných galaxií, ktoré vidíme v miestnom vesmíre oveľa zreteľnejšie.

Napriek skvelému vybaveniu, ALMA teleskop neprenikol do stredu hviezdnej sústavy. Špičkový ďalekohľad, ako je vesmírny teleskop Jamesa Webba, by jedného dňa dokázal odhaliť galaxiu podrobnejšie. Zatiaľ  dokáže „cestovať v čase“ do diaľky 13,5 miliardy svetelných rokov.

Teóriu preniesli do praxe

Ako v tomto unikátnom výskume figuruje Albert Einstein? Najvýznamnejší vedec 20. storočia v roku 1905 postupne prichádzal na poznatky, ktoré nenávratne ovplyvnili vnímanie sveta. Zistil, že fyzikálne zákony sú rovnaké pre všetkých nezrýchľujúcich pozorovateľov a že rýchlosť svetla vo vákuu je nezávislá od pohybu všetkých pozorovateľov – známa ako teória špeciálnej relativity.

Táto prelomová práca zaviedla nový rámec pre celú fyziku a navrhla nové koncepty priestoru a času. Nasledujúcich desať rokov sa fyzik pokúšal zahrnúť zrýchlenie do svojich lekcií a nakoniec v roku 1915 zverejnil teóriu všeobecnej relativity.

Tím astronómov využil Einsteinovu teóriu na pozorovanie vzdialenej galaxie. V skratke Einstein hovorí, že masívne objekty – galaxie, občas aj jednotlivé hviezdy – deformujú blízky priestor, takže akékoľvek svetlo prechádzajúce okolo sa zväčšuje. Výskumníci preto použili teleskop na prezeranie iných, vzdialenejších objektov, ale iba vtedy, keď sú v správnej línii. Efekt, známy ako gravitačná šošovka, pomohol astronómom zobraziť niektoré z najstarších galaxií vo vesmíre. Pri doterajšom extrémnom napredovaní vesmírnych technológií je jasné, že ich v budúcnosti objavia oveľa viac.

Zdroje: www.livescience.com, www.interestingengineering.com

Zdroj titulnej fotografie: www.unsplash.com