Hurikán Dorian ničí, čo mu stojí v ceste. Dokáže podobné hurikány zastaviť moderná veda?

Zhadzovať na hurikán atómové bomby zrejme nebude najlepší nápad.
Vydané 2. septembra 2019 / Autor / Obsahuje tieto témy: , , , ,

Florida sa v týchto dňoch pripravuje na možno najväčšiu prírodnú katastrofu v novodobých dejinách. Hurikán Dorian pôvodne dostal označenie prislúchajúce kategórii 4, čo je druhá najvyššia možná kategória hurikánov. Platí, že čím je číslo vyššie, tým je hurikán väčší.

Medzičasom však Dorian zasiahol severné Bahamy ako hurikán piatej kategórie a pozdĺž juhovýchodného pobrežia Spojených štátov boli nariadené povinné evakuácie. Zatiaľ to vyzerá tak, že pobrežie Floridy minie a mimoriadnym škodám na majetku a životoch sa tak poloostrov vyhne.

Avšak podľa slov bahamského premiéra Huberta Minnisa „sú škody bezprecedentné“ (zdroj: CNN).

Momentálne rýchlosť vetra dosahuje závratných 257 km/h (2.9.2019 16:30 hod. zdroj: Hurricane Dorian Tracker)

 

Dokáže veda zastaviť hurikány?

Správu o tom, že americký prezident Donald Trump zadal vláde USA pokyn zistiť, či by bolo možné hurikán zničiť pomocou jadrovej bomby, sme počuli všetci. Pôvodne túto informáciu priniesol denník Axios, ale vzápätí ju dementoval sám Donald Trump. Podľa jeho slov sa jedná o ďalšiu z „fake news“, teda falošných správ.

Lenže aj keď Trump túto myšlienku nevyslovil a ani jej preskúmanie nezadával, nebol by prvý, koho takéto niečo napadlo.

Prvý návrh na použitie jadrovej zbrane na boj proti hurikánu bol údajne predložený už v 50. rokoch 20. storočia. Hovorí sa, že pochádza od amerického vládneho vedca počas predsedníctva Dwighta Eisenhowera.

 

Vládni vedci takúto myšlienku odmietajú

Hurikány a iné nepriaznivé poveternostné udalosti sleduje The U.S. National Oceanic and Atmospheric Administration (NOAA). Táto organizácia tiež informuje verejnosť o podobných veľkých búrkach.

Organizácia tvrdí, že často dostáva návrhy, aby sa jadrové zbrane používali proti hurikánom.  „Netreba dodávať, že to nie je dobrý nápad,“ tvrdí.

NOAA uvádza, že prvý problém s touto myšlienkou je, že neexistuje žiadny dobrý dôkaz, že jadrová bomba oslabí alebo zastaví hurikán. Organizácia okrem toho poznamenala, že takýto plán úplne ignoruje uvoľňovanie rádioaktívneho materiálu z jadrového výbuchu. Tento materiál by sa „rýchlo pohol s vetrom, ktorý by ovplyvnil pôdu a spôsobil ničivé environmentálne problémy,“ uvádza NOAA vo svojej správe k téme.

Po hlbšom vedeckom skúmaní problému NOAA uviedla, že pre výbušniny je veľmi ťažké zastaviť obrovské množstvo energie vyrobenej veľkým hurikánom. Plne vyvinutý hurikán vytvára toľko energie, ktorá sa vyrovná „10-megatonovej jadrovej bombe explodujúcej každých 20 minút“.

NOAA tiež vytvorila odhad množstva energie potrebnej na oslabenie sily hurikánu kategórie 5 na silu búrok kategórie 2. Predpokladá, že na búrku s okom širokým 20 kilometrov by bolo potrebné zabezpečiť pohyb viac ako 500 miliónov ton vzduchu. A bojovať proti takejto sile je súčasnými technológiami priam nemožné.

 

Oko hurikánu pozorované z vesmíru (foto: NASA)

Očkovanie búrok

Ďalšia metóda, ktorá sa objavila už pred desaťročiami, zahŕňala takzvané „očkovanie hurikánov“. Pokusy sa uskutočnili v rokoch 1962 až 1983 ako súčasť vládneho projektu USA s názvom STORMFURY .

Vedci použili jodid strieborný, ktorý umožňuje tvoriť ľadové kryštály v kvapkách vody. Cieľom bolo „vložiť“ jodid strieborný do dažďových oblakov hurikánu. Vedci sa domnievali, že tento proces oslabí silu vetra a zníži intenzitu búrok.

Výsledky experimentov však neboli priaznivé. Bolo to hlavne preto, že hurikány obsahovali príliš veľa prírodného ľadu a príliš málo podchladenej vody.

Okrem toho sa ukázalo, že vyhodnotenia experimentov nedokázali rozlíšiť, kedy sa „očkovaný hurikán“ správa inak v dôsledku ľudského zásahu alebo prirodzene. Hurikány, rovnako ako všetky ďalšie poveternostné javy, sa totiž dajú iba veľmi ťažko predpovedať s väčšou spoľahlivosťou.

 

Chladenie morskej vody

Ďalšou myšlienkou, ktorej výsledkom má byť redukcia sily hurikánu, je ochladzovanie hladiny oceánu. Zdá sa vám to príliš trúfalé? Máte pravdu, ale vraj sa jedno riešenie predsa len črtá. Americká spoločnosť s názvom Intellectual Ventures tvrdí, že vyvinula metódu chladenia vodou na oslabenie hurikánov. Nazýva ju Salter Sink.

Spoločnosť vo svojom videu vysvetľuje, že jej systém bude používať veľké čerpadlo poháňané priamo morskými vlnami. Jeho úlohou je tlačiť teplú vodu z povrchu do chladnejšej vody v hĺbke. Teplejšia voda by putovala cez plastový kontajner – Salter Sink. Idea bola taká, že voda, ktorá je tlačená nadol, sa zmieša s chladnejšou vodou a potom sa vráti na povrch schladená, aby pomohla oslabiť hurikán.

Vo vyhlásení z roku 2012 Intellectual Ventures uvádza, že systém priniesol „niekoľko zaujímavých výsledkov“ a určitý záujem partnerov. Spoločnosť však uviedla, že táto technológia „bude vyžadovať oveľa rozsiahlejšie testovanie a výskum, ktorý je vhodnejší pre univerzitnú alebo vládnu výskumnú skupinu“.

 

Otepľovanie oceánov je reálny problém

Niekoľko štúdií predpovedalo, že otepľovanie vody v Atlantickom oceáne v nadchádzajúcich rokoch zvýši počet veľkých hurikánov. V súčasnosti vstupujú Spojené štáty do najaktívnejšej sezóny hurikánov.

Je pravdepodobné, že rastúci počet veľkých hurikánov podnieti ďalší výskum riešení, ktoré by mohli pomôcť v ich redukovaní alebo úplnom zastavení. Aké však bude mať zastavenie hurikánu vedľajšie následky? Nenaruší sa tým prirodzené vyváženie prírodných procesov alebo nespôsobí iné väčšie problémy o niekoľko tisíc kilometrov ďalej? S týmito a mnohými ďalšími problémami sa budú musieť vysporiadať špičkoví vedci a nepochybne budú na takýto výskum potrebné desiatky miliárd amerických dolárov.

 

Zdroj článku: Can Modern Science Stop Hurricanes?

 

Pokračujte na ďalší príspevok »



Cestovanie autom

Kam na dovolenku autom

  • Plánujete letnú dovolenku, ale radi by ste sa vyhli preplneným a stresujúcim letiskám?
  • Cestovanie autom vám dáva slobodu ísť kamkoľvek chcete, kedykoľvek chcete. Nemusíte sa riadiť cestovnými poriadkami autobusov ani lietadiel a môžete sa zastaviť na miestach, ktoré vás po ceste zaujmú.