Cui bono? V koho prospech?
Nejak sa vzďaľujeme. Zatiaľ, čo my tu v slzavej Európe hovoríme o kríze, slabých a nedostatočných rastových trendoch s vratkými základmi, za oceánom sme absolvovali návrat do stavu pred. Nezamestnanosť v Spojených štátoch dosiahla predkrízovú úroveň, profitabilita firiem dosiahla historické maximá (rovnako ako objem cash v bilanciách), S & P index je nad 2000… Prečítať celé
Peter Bobik
Konzultant | Bratislava, Slovensko
Nejak sa vzďaľujeme. Zatiaľ, čo my tu v slzavej Európe hovoríme o kríze, slabých a nedostatočných rastových trendoch s vratkými základmi, za oceánom sme absolvovali návrat do stavu pred.
Nezamestnanosť v Spojených štátoch dosiahla predkrízovú úroveň, profitabilita firiem dosiahla historické maximá (rovnako ako objem cash v bilanciách), S & P index je nad 2000 bodmi (kde nikdy nebol) a najmä boli sme svedkom výrazného oddĺženia amerických domácností (toť najpodstatnejšia časť US ekonomiky), ktoré sú v súčasnosti pripravené nakupovať v rozsahu nebývalom. Ak by chceli. Ako povedal Gordon Gekko (Wall Street, 1987): „Chamtivosť je dobrá pre nedostatok lepších slov. Chamtivosť je správna, chamtivosť funguje, chamtivosť objasňuje, očisťuje a zachytáva esenciu evoluč- ného ducha.“ Ak tomu tak je, potom US ekonomiku čakajú skôr svetlé zajtrajšky, ako smutná etapa. A u nás? U nás sa dostáva do popredia téma deflácie. Horšie to snáď ani byť nemôže. „V čem udělali soudruzi chybu?“ (Pelíšky, 1999) Tak som počas víkendu zhliadol časť seriá lu Poirot a do mysle si vložil neodbytnú myšlienku. K čomu by sme dospeli, ak by niekto mal túto udalosť, kauzu Európy dneška, vyšetriť? Kto toto spôsobil a pre čo. Koho obviníme? Čo ak by sme zapojili šedé bunky mozgové?
Tak na začiatok podstatné otázky. Kto sú hlavní aktéri kauzy Európa? Cui bono? Komu prospeje dosiahnutý stav (otázka sprevádzajúca nás už od Marca Tullia Cicera)? Ako konali hlavní aktéri? Hlavní účastníci sa dajú aj bez obávaného vplyvu na správnosť úvah rozdeliť na sever a juh kontinentu. Strednú Európu si nechajme na samostatný odstavec, pretože tu sme doma. Veľkú Britániu z myšlienok o EU vynechajme z prozaického dôvodu – pocitu, že monarchia to tak sama chce. Minimálne môžeme konštatovať, že jej politika je s politikou únie nekonzistentná).
Cui bono? Pýtajme sa podľa výsledku. Kto je v EÚ víťazom, komu súčasný stav veci a rozhodnutia posledných rokov prospievajú? Po rezultát ďaleko chodiť nemusíme, a to ani geograficky. Zatiaľ, čo juh Európy prechádza očistcom, sever je vo výbornej kondícii. Nezamestnanosť v Nemecku sa blíži historickým minimám, rozpočet je vyrovnaný, index DAX sa prednedávnom (síce nakrátko) dostal nad hodnotu 10000, na ktorú sa pozrel prvýkrát v histórií. Pre porovnanie, celoeurópsky index EURO STOXX 50, zahrňajúci aj spoločnosti z južnej časti Európy, stráca zo svojich maxím dosiahnutých v predkrí zových časoch viac ako štvrtinu. Export nemeckých firiem je nad hodnotami v minulosti vysnívanými a Frankfurt trápi začí najúca sa realitná bublina, znamenie doby postihnutej konjunktúrou.
Kde sa rodí tento úspech? Je to predovšetkým úspech nemeckého exportného priemyslu, ktorý vytvára nové pracovné miesta, vyťažuje subdodávateľov, platí výborne svojich zamestnancov a podobne? Čo mu tak prospieva? Je tu niekoľko výnimočných okolností (náhod?) ako nízke úrokové sadzby, slabé, áno slabé euro a v neposlednom rade akceptovateľné daňové zaťaženie. Prizrime sa týmto faktorom bližšie. Ak by sme tu nemali eurozónu, boli by sadzby Bundesbank s vysokou pravdepodobnosťou inde, ako sú dnešné úrokové sadzby ECB. To samozrejme umožňuje úspešnému nemecké mu priemyslu financovať svoje investičné aktivity nebývalo lacno. Ak by sme tu nemali eurozónu, nemecká marka by bola pravdepodobne o dosť silnejšia, ako je dnešné osudom skúšané euro a je len vecou špekulácií, o koľko viac by Mercedes stál v Amerike a v Ázii a o koľko menej by sa ich preto podarilo predať. Daňové za ťaženie nemeckých firiem je v posledných rokoch stabilné, čo je v Európe takmer jav šafránový, ba dokonca sa hovorí o jeho poklese. Vyrovnaný rozpočet viac nepý ta. Tomu sa hovorí priaznivá konštelácia hviezd, v prípade, ak je to náhoda. Pozoruhodnou odlišnosťou je konzistentnosť politiky severu a to aj personálna. Je čitateľná, zatiaľ čo juh sa borí s neustálymi zmenami osôb a obsadenia. Takto ďaleko nedôjdete, keď neustále meníte šoféra a cestu. Angela Merkelová je tvárou desaťročia.
A čo my? Európa stredná. Slovensko naše. Stredná Európa má pás nepochybného úspechu. Varšava, Bratislava a Viedeň dávno prekonali predkrízové maximá a sú ekonomicky jasne severnou časťou Európy. Budapešť ide svojou cestou a Praha, tam by spokojní byť nemali. Slovensko, my sme predkrízové úrovne prekonali už Cui bono? Financie, analýzy a trendy Finance, analyses and trends 7 dávnejšie. Narástla nám nezamestnanosť, kde sprievodným javom je prudký rast produktivity práce, čo je, ako sa ukazuje, veľmi dôležité pre zahraničných investorov. A v regióne sme v tomto smere najlepší, najkonkurencieschopnejší. To je pozitívny uhol pohľadu.
A teda, aj keď nie sme vinní, pretože o dianí v Európe veľmi nerozhodujeme, mali by sme byť radi, ako to celé dopadlo.
Quo vadis
Aký z toho vieme urobiť záver? Vidiac, že sme na rázcestí, asi sa začne diať osvedčený scenár, dovezený spoza Atlantiku. Pre Európu by teda 2015 mohol byť dobrý ročník.
S autorskou licenciou a slobodou pohľadu sa s Vami lúči
Peter Bobik