Čo to vlastne povedal?

Opäť sme svedkami základných zlyhaní medzi svetovými lídrami. Tí niekoľkí, ktorí sa naozaj sústreďujú na vodcovské aspekty líderskej pozície, sú výnimočnými pilermi svojej spoločnosti a vzorom pre svojich nasledovníkov.

Nedávno som videl prezentáciu hlavy štátu pre ďalších svetových lídrov a chápem nízku dôveru v slová, ktoré odzneli. Nehovorím teraz o obsahu, ale o prednese a vizuálnom dopade prezentácie. Lídri nevedia, že očný kontakt buduje dôveru v obecenstve? Nepočuli, že ukazovanie prstom je agresívne a že úplne bežná chyba, keď nevedia, o čom budú hovoriť, ukazuje nevedomosť? Ľudstvo počas evolúcie nadobudlo schopnosť hľadieť si do očí. Mám rád scénu z filmu Pán prsteňov, keď Will musí zdvihnúť zrak na úroveň druhého, aby sa mu mohol pozrieť do očí – veď toto všetci prežívame denne niekoľko ráz. Mnohí lídri sa väčšinou pozerajú do poznámok alebo mimo obecenstva – prečo?

Dôvodov môže byť veľa, ale obecenstvo si väčšinou bude myslieť, „hovorí nepravdy“. Ak vyhľadáte gesto ukazovania prstom, ako prvé sa dozviete, že súvisí s agresiou, a predsa lídri opakovane ukazujú do obecenstva, ktoré sa potom cíti previnilo a neschopne. Líder, ktorý pod hrozbou dôsledkov vyžaduje viac od svojich zamestnancov, vlastne hovorí: „Mám problémy.“ Pozrite sa bližšie na ukazovanie prstom – jeden prst ukazuje na obecenstvo, ale tri smerujú na hovoriaceho. Pri gestách s otvorenými dlaňami sa všetci cítime časťou celku, a predsa je veľa lídrov natoľko sústredených len na seba, že im na obecenstve nezáleží.

Pozeranie do poznámok alebo nedostatočný očný kontakt s publikom počas prezentácie sa nedá ospravedlniť tým, že „je tam veľa detailov, musím to čítať, aby publikum dostalo všetky fakty,“ alebo „rozmýšľam, čo poviem ďalej“ apod.

V skutočnosti ide o nedostatočný záujem o ľudí v obecenstve alebo nedostatočnú sebadôveru. Nedávno som mal tú časť počuť príhovor, ktorý patrí k najlepším, aké som za svojich sedem desaťročí počul. Mladá dáma sa ani raz nepozrela do poznámok, celý čas s nami udržovala kontakt a pri jej gestách s otvorenými dlaňami som cítil vrúcnosť a hrdosť, skrátka, bolo to fascinujúce. Tá žena má Downov syndróm a je príkladom hodným nasledovania pre mnohých lídrov.

Ako môžu chybujúci lídri získať rešpekt, o ktorý sa uchádzajú? Po prvé, nech sa posadia do publika pri vlastnej prezentácii. Áno. Navrhujem, aby sa na seba pozreli z našej perspektívy. Vždy sa lídrov pýtam, čo považujú za tri najlepšie aspekty svojej prezentácie, ak neberú do úvahy obsah. Mnohí majú problémy s odpoveďou na túto jednoduchú otázku. Prečo? Dôvodom je nedostatok záujmu o druhých a priveľa záumu o seba. Po druhé, všímajte si, ako komunikujú ľudia s poruchami sluchu a reči, a napokon, zvážte koučing na krátky čas, nájdite si kouča, ktorý sa nebojí dať úprimnú spätnú väzbu, ktorá povedie k zlepšeniu.

Inzercia