Aktuálna mapa výskytu koronavírusu, počtu nakazených i vyliečených

Budúcnosť sú naše deti

Počas svojej prechádzky mestom míňam ľudí, ktorí sa náhlia niekam a každý ide rôznym smerom. Niektorí sa usmievajú, druhí len tak bez zmyslu hľadia vpred a idú vopred určeným smerom. Sú aj takí, ktorí niekam idú a sami nevedia kam.   Mladí ľudia sú po väčšinou usmiati a pokiaľ idú v skupinách, sú zahĺbení do duchaplných debát,… View Article

Autor
Dátum zverejnenia 17. apríla 2018
Obsahuje nasledovné témy

Počas svojej prechádzky mestom míňam ľudí, ktorí sa náhlia niekam a každý ide rôznym smerom. Niektorí sa usmievajú, druhí len tak bez zmyslu hľadia vpred a idú vopred určeným smerom. Sú aj takí, ktorí niekam idú a sami nevedia kam.

 

Mladí ľudia sú po väčšinou usmiati a pokiaľ idú v skupinách, sú zahĺbení do duchaplných debát, čo budú robiť, kto má čo nové, prípadne ako zmenia svet. Starší ľudia nemajú toľko úsmevu a toľko nadšenia ako mladí. Ďalší sa ponáhľajú, iní proste len tak idú z povinnosti. Ale aká zmena je pozrieť na ľudí, ktorí už majú viac rokov a svoje tínedžerské časy majú už dávno za sebou. Nie všetci sú nadšení, máloktorý z nich sa usmieva.

Prečo je to tak, prečo strácajú zmysel svojho bytia? Prečo prestávajú mať záujem?

pexels-photo-260907

 

AVIS Maxirent

Dôležité je vedieť, že záujem sa nestráca zo dňa na deň, ale postupne. Základom nášho bytia je náš záujem, záujem vedieť viac, poznať, dosiahnuť. Hlad po vedomostiach nás ženie študovať, čítať, pozerať, cestovať, objavovať. Niekto by mohol namietať, že keď ideme na dovolenku, ideme oddychovať. Áno je to čiastočne pravda, ale vždy spoznávame nové kultúry, historické alebo súčasné pamiatky a tým sa zároveň vzdelávame. Strata záujmu je to isté, ako keby sme stratili kompas a len tak bez účelu sa plavili po mori nevediac, či niekde nakoniec zakotvíme.

Ak by sme chceli nájsť príčinu takéhoto procesu, museli by sme sa pozrieť hlboko do nášho detstva, do mladosti. Dôležitým aspektom nášho ja je aj DNA, ktorá sa v minimálne 50 percentách podieľa na tom, akí sme.

naši priatelia a ich myšlienky nás tvoria, ovplyvňujú a pomáhajú nám rozvíjať naše myslenie.

Naši priatelia a ich myšlienky nás tvoria, ovplyvňujú a pomáhajú nám rozvíjať naše myslenie.

Už od detstva nás ovplyvňujú naši rodičia, akí sú, čo robia a čo od nás vyžadujú. Ďalším aspektom výchovy a aspektom správneho nastavenia nášho vnútorného kompasu je základná škola a naši priatelia. Naše vzory, ktoré sú nám príkladom aký byť a pripadne aký nebyť. Škola nám vraví ako nevybočiť z davu a ako sa zaradiť do spoločnosti, ale aj to, ako byť  použiteľným (rozumej priemerným) v dnešnom svete pre spoločnosť, v ktorej žijeme.

Naši priatelia sú prvým a najdôležitejším aspektom nášho vlastného ja, ktorý nás výrazne ovplyvňuje. Akých priateľov si vyberáme, je čisto našim výberom, naši priatelia a ich myšlienky nás tvoria, ovplyvňujú a pomáhajú nám rozvíjať naše myslenie.

 

Vo veku pätnásť rokov prichádza stredná škola a pre nás ide o veľký skok, kedy ešte ani sami nevieme, čo budeme v budúcnosti robiť, ale snaží sa z nás vydolovať niečo, v čom budeme vynikať a ďalej sa rozvíjať. Rodičia nám hovoria, čo by bolo výhodné a ktorá práca by nám mala uľahčiť náš budúci život. Problémom však je , že nikto nás neeskaluje od nášho detstva práve v tom, v čom sme dobrí a v čom zlí, nikto nám nerobí dlhodobý prieskum o tom, na čo sme vhodní. Čiže väčšina nás si vyberá čisto náhodne bez akejkoľvek podstaty poznania toho, akí sme v skutočnosti.

Svetové štatistiky vravia, že až 46 percent absolventov vysokých škôl si nájde prácu, ktorá nesúvisí s ich štúdiom.

Svetové štatistiky vravia, že až 46 percent absolventov vysokých škôl si nájde prácu, ktorá nesúvisí s ich štúdiom.

Niektorí z nás si vyberajú vysoké školy, kde sa špecializujeme pre budúce pozície, kde treba myslieť a riadiť. Aj tu sa priveľmi často mnohí z nás mýlia – a to už máme 22 rokov. Svetové štatistiky vravia, že až 46 percent absolventov vysokých škôl si nájde prácu, ktorá nesúvisí s ich štúdiom. Prečo trávime štyri, päť a viac rokov na vysokej škole, keď nakoniec ideme pracovať kdesi, kde svoje znalosti nevieme využiť?

Dôležité je uvedomiť si, že ukončením vysokoškolského vzdelania nie je koniec vzdelávaniu. Ak chceme napredovať a zachovať si zmysel života, mali by sme sa neustále vzdelávať a rozvíjať svoje schopnosti.

 

Celý tento článok je zamyslením nad postojom rodičov k deťom a ich budúcnosti. Deti sú naša budúcnosť. Pokiaľ chceme meniť budúcnosť k lepšiemu, nemôžeme na deti nemyslieť. Je dôležité podporovať ich záujmy, postoje už od raného detstva.

Je to ako s jabloňou: ak ju zasadíme a staráme sa o ňu, čoskoro nám aj zarodí. Čím lepšie sa staráme, tým lepšie rodí. Deti sú obrazom nášho záujmu, nášho správania. Ich vlastné ja, ktoré sa začína prejavovať vo veku 15 až 18 rokov, je spočiatku silne ovplyvnené práve nami, rodičmi.

Mať deti je zodpovednosťou nielen pre rodiča, ale aj pre krajinu, kde sa narodia. Školy a učitelia sú práve tí, ktorých by sme mali nosiť na rukách a hýčkať ich. Pretože práve tam naše deti naberajú znalosti a základy toho, prečo by mali v budúcnosti uspieť a nájsť zmysel života.

 

 

Zdroje/tipy pre Vás:

„Easy Tips to Teach Your Kids Time Management Skills“ (April Duncan,The Spruce)
„Can educational success scale?“ (Dacia Tol, Yale Insight)