Aktuálne: V štátoch s nižšou zaočkovanosťou rastú hospitalizácie detí. Je nutné očkovať už školákov?

Druhého septembra sa väčšina žiakov vrátila do školských lavíc s nadšením.  Ako dlho toto prvotné nadšenie potrvá a dokedy žiaci v školských laviciach nakoniec pobudnú je otázne. Situácia je nevyspytateľná, rodičia sa boja o zdravie detí v školách, ale rovnako desivý je pre nich aj prechod na online výučbu, ktorá bola nielen menej efektívna, ale pre pracujúceho rodiča s prvákom extrémne náročná.

Ideálne východisko, ktoré by zabezpečilo vysokú ochranu zdravia žiakov a študentov a zároveň kvalitné vzdelanie, akoby ani neexistovalo. Hoci slovenská vláda vyhlásila, že otvorené školy sú pre ňu prioritou, jasný postup a mnohé odpovede na otázky znepokojených rodičov chýbajú. A tak je aj tento školský rok prepletený množstvom otáznikov.

Čo hovoria dáta?

Hoci slovenské deti nastúpili do školy len pred pár dňami, tým americkým skončili prázdniny už v polovici augusta. Na základe zozbieraných dát o hospitalizácii detí s Covid -19 môžeme predpokladať podobný vývoj situácie aj u nás. Nová štúdia Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb publikovaná minulý piatok ukazuje nárast návštev pohotovostí, ale aj hospitalizácií detí s koronavírusom v období od júna do augusta tohto roka.

Zamerajme sa na obdobie od začiatku školského roka v USA, teda od polovice do konca augusta. V štátoch s najnižšou zaočkovanejšou vidíme viac než trojnásobný nárast detí s Covidom na pohotovostiach. Počet hospitalizovaných detských pacientov bol v týchto regiónoch až takmer štyrikrát vyšší v porovnaní so štátmi s najvyššou zaočkovanosťou.

Tím vedcov zistil, že miera hospitalizácie sa medzi deťmi a mladistvými od konca júna do polovice augusta rapídne zvýšila. Mohlo to súvisieť  s rozšírením nákazlivejšieho variantu Delta v USA. Zároveň, miera hospitalizácie u neočkovaných dospievajúcich bola desaťkrát vyššia ako u očkovaných. Každé štvrté dieťa ležiace v nemocnici s koronavírusom potrebovalo intenzívnu starostlivosť.

Keďže údaje použité pre túto štúdiu pochádzajú zo záznamov hospitalizovaných detí, nemožno preukázať, či bolo hospitalizovaných viac detí len preto, že boli vo svojej komunite vystavení väčšiemu množstvu chorôb, alebo či to bolo kvôli tomu, že je variant Delta pre deti nebezpečnejší.

Podľa Rochelle Walensky, riaditeľky CDC, pomáha predovšetkým očkovanie na úrovni komunity. „Keďže počet prípadov Covid-19 v komunite narastá, zvýši sa aj počet detí, ktoré ochorejú, prídu na pohotovosť a budú prijaté do nemocnice,“ udáva portál CNN. Okrem očkovania vyzdvihuje aj preventívne opatrenia ako nosenie rúšok a respirátorov v školách a na iných verejných priestranstvách.

Očkovať alebo neočkovať?

Americké dáta teda vyzdvihujú celkovú zaočkovanosť v regiónoch, čo znamená aj nižšie riziko nákazy medzi deťmi, ktoré prichádzajú do styku so zaočkovanými dospelými v školách či v rodine. Stačí ale keď sú zaočkovaní len rodičia? Výsledky štúdie ukazujú, že nezaočkované deti majú desať krát väčšiu pravdepodobnosť, že skončia v nemocnici než tie, ktoré sú kompletne zaočkované. Čo hovoria odborníci a aké riziká očkovanie pre deti predstavuje?

Slovenskí odborníci poukazujú na dlhodobé následky a riziko ťažkého priebehu koronavírusu u detí. „S otvorením školského roku sa výrazne zvýšia kontakty medzi deťmi. Mnohí rodičia stále zvažujú, či je vhodné zaočkovať svoje deti. Iniciatíva Veda Pomáha – COVID-19 by im chcela pri tomto rozhodovaní pomôcť,“ pre TASR sa vyjadril hovorca iniciatívy Martin Šuster.

„Mládež vo veku 12 až 18 rokov, na rozdiel od menších detí, výrazne prispieva k šíreniu nákazy. Obzvlášť odporúčame očkovanie tínedžerom, ktorí majú súrodencov novorodencov. Alebo malých súrodencov a príbuzných s vážnymi ochoreniami, napríklad po transplantácii orgánov, s autoimunitnými poruchami či nádorovými ochoreniami a mnohými ďalšími,“ doplnila platforma.

Vedci a lekári poukázali na to, že očkovanie chráni nielen pred samotným ochorením COVID-19, ale aj pred postcovidovými následkami. K nim patrí dlhodobá únava, bolesti hlavy, zadýchavanie, búšenie srdca, ale aj multisystémový zápal.

Vakcíny proti ochoreniu COVID-19 pre vekovú skupinu 12 – 18 rokov sú podľa odborníkov vysoko účinné a bezpečné. Zdôraznili, že výhody očkovania podľa súčasných poznatkov prevažujú nad rizikami aj v tejto vekovej skupine a deťom či rodičom očkovanie zodpovedne odporúčajú.

Iniciatíva tiež uviedla, že celkovo sú zaznamenané nežiaduce účinky po očkovaní proti ochoreniu COVID-19 medzi deťmi mimoriadne zriedkavé, a to obzvlášť v prípade, ak sa dodrží odporúčanie niekoľkodňového pokoja a vyhýbanie sa nadmernej fyzickej záťaži po očkovaní.

Britskí odborníci sú pri tínedžeroch skeptickí

Aj slovenskí odborníci, ktorí vakcináciu odporúčajú, dodávajú, že očkovanie detí a mladistvých nepredstavuje rovnako veľký benefit ako pri senioroch a chorých. Britský Výbor pre očkovanie a imunizáciu dokonca pre malý prínos neodporúča očkovanie tínedžerov vo veku 12 až 15 rokov. Informuje portál aktuality.sk.

Rozhodnutie, či dieťa dať zaočkovať alebo nie zostáva aj podľa slovenských odborníkov na samotnom rodičovi. Hoci je vakcína bezpečná, jej prínos pre mladšiu vekovú skupinu nie je až taký výrazný. Verejné inštitúcie by sa teda mali zamerať hlavne na seniorov a chorých.