Ako sa dostať na americkú vysokú školu

Momentálne som v etape života, keď začínam študovať na Santa Clara University v Spojených štátoch, Kalifornia. Chcel som sa dostať na americkú vysokú školu a pripravoval som sa na tento krok značnú dobu. Vyžadovalo to odo mňa kontinuálny progres v študijných výsledkoch, mimoškolských aktivitách a celkovo budovanie mojej osobnosti ako takej. Článok je prevzatý z magazínu United Life… Prečítať celé
Vydané 24. októbra 2017 / Autor / Obsahuje tieto témy: , , , , , ,

Head of Sales @ United Technologies Group
Partner @ Wanderer Capital
Student @ Santa Clara University, Silicon Valley
Bratislava, Slovensko

Momentálne som v etape života, keď začínam študovať na Santa Clara University v Spojených štátoch, Kalifornia. Chcel som sa dostať na americkú vysokú školu a pripravoval som sa na tento krok značnú dobu. Vyžadovalo to odo mňa kontinuálny progres v študijných výsledkoch, mimoškolských aktivitách a celkovo budovanie mojej osobnosti ako takej.

Článok je prevzatý z magazínu United Life 10

Nie je to jednoduchá cesta, najmä pre medzinárodných študentov, ale dá sa zvládnuť, pokiaľ sa na ňu človek správne pripraví a bude mať akúsi prirodzenú disciplínu. Viem, že v tejto oblasti chýbajú informácie z prvej ruky, sám som sa s tým stretol. Tu je zopár tipov pre študentov, ktorí tento krok tiež plánujú.

 

Ilustračná fotografia (zdroj: pexels)

Ilustračná fotografia (zdroj: pexels)

Ako na to?

Keď sa študent rozhodne ísť po strednej škole na univerzitu do Spojených štátov, je to veľký krok nielen pre neho, ale pre celú rodinu. Svoj profil a pozadie si musí začať budovať dlho predtým, než sa bude môcť zapísať. Jednoducho povedané, mal by sa tým zaoberať oveľa skôr, než nastane čas samotného rozhodnutia. Najideálnejšie je začať koncom základnej školy alebo na začiatku strednej. Tento odhad sa odvíja od toho, že študent si musí nastaviť aktivity, ktoré ho zaujímajú, a priebežne sa im venovať. V posledných ročníkoch strednej školy bude mať aj tak viac akademických povinností. V tomto období by už teda mal vedieť povedať, k čomu inklinuje a čo chce študovať. Mal by dávať najviac úsilia práve do vecí spojených s jeho vysnívaným odborom. Samozrejme, prirodzený prejav záujmu o tieto aktivity je skvelý, hlavne nad rámec štandardných požiadaviek.

Keď sa študent rozhodne, o aké vysoké školy má záujem, mal by si detailne pozrieť ich profil. Nemyslím iba všeobecné rebríčky škôl či geografickú polohu, ale aj umiestnenie na rebríčku odboru, o ktorý má študent záujem. Dôležité sú aj spokojnosť študentov na škole, infraštruktúra školy alebo čo ponúka nadštandardne oproti ostatným. Každá škola má nejaký profil, a teda nie každému študentovi musí vyhovieť dané pozadie konkrétnej inštitúcie, preto je dôležité podrobne sa s univerzitou oboznámiť.

 

Ilustračná fotografia (zdroj: pexels)

Ilustračná fotografia (zdroj: pexels)

Financie, štipendiá a granty

Pokiaľ ide o štúdium v Spojených štátoch, študenti sú často skeptickí z dôvodu finančných bariér. Sú to zväčša medzinárodní študenti, pre ktorých je ťažšie získať finančnú podporu. Je pravda, že je pomerne málo programov, ktoré sa venujú medzinárodným študentom a ich finančnej situácii s cieľom študovať v USA.

Avšak viem povedať, že jediné, čo pomôže, je neustále hľadať. Názory sa môžu rôzniť, či je programov, štipendií a grantov málo alebo veľa, a hoci to nebolo ľahké, sám viem, že keď som hľadal, dopracoval som sa k organizáciám a spoločnostiam, ktoré poskytujú finančnú pomoc medzinárodným študentom. Pri takomto pátraní pomôže ujasniť si parametre.

Existujú štipendiá všeobecné, bez obmedzení, ale existujú aj také, ktoré sú prispôsobené konkrétnemu odboru či škole. Pri zužovaní kruhu a filtrovaní štipendií by si mal študent hľadanie ušiť na mieru, čiže stanoviť si geografické hranice, odbor alebo iné faktory, ktoré vedia priblížiť finančný podporný program, ktorý bude najrelevantnejší k jeho akademickej situácii.

Existuje aj možnosť kombinácie štipendií, teda postupne si vyskladať finančnú podporu, ktorá by pokryla značnú časť školného. Pri vyberaní štipendia, grantu, programu či iného partnerstva je dôležité overiť si mieru zaviazanosti danej inštitúcii alebo organizácii, pretože je to veľmi dôležitý aspekt pri plánovaní budúcnosti. Je pochopiteľné, že niektoré organizácie budú žiadať zaviazanosť, či už prácou pre ne alebo splatením istej čiastky daného grantu. Preto je veľmi racionálne si stanoviť, na čo je študent schopný sa zaviazať, a pritom myslieť aj na to, ako sa bude na svoje momentálne rozhodnutie pozerať v budúcnosti. Samozrejme, sú aj partnerstvá, pri ktorých existuje voľnejšia viazanosť, ale to všetko závisí od daného programu.

 

Testy pred prijatím

Okrem finančnej stránky, ktorá je určite jednou zo základných otázok pri štúdiu, je veľmi dôležité mať aj znalosti o všetkých testoch, ktoré je nutné podstúpiť pred prihlásením sa na americké vysoké školy. Najrozšírenejší test, pri ktorom počet dosiahnutých bodov ovplyvňuje, na akú vysokú školu sa študent dostane, je práve SAT. Tento test je nutné absolvovať. Dá sa charakterizovať ako všeobecný test, a pokiaľ má študent ambície ísť na prestížne univerzity, napríklad z Ivy League, mal by sa usilovať o dosiahnutie čo najväčšieho počtu bodov.

Najlepšia príprava na tento test je vypracovanie SAT testov z predošlých ročníkov. Treba si uvedomiť, že testovanie SAT nie je jednoduché – test trvá minimálne tri a pol hodiny, prestávky sú veľmi krátke, preto je dôležité byť sústredený a hlavne nemárniť čas. Všeobecne známym pravidlom pri SAT je snažiť sa zodpovedať čo najviac otázok a netráviť veľa času pri jednotlivej otázke. Študent by nemal tipovať, avšak keďže otázok je veľmi veľa, mal by si stanoviť stratégiu, pri ktorej najprv zodpovie otázky, ktoré vie, a neskôr sa vráti k tým ťažším. Je to individuálne, avšak treba mať na mysli, že je to dlhý test. Pokiaľ si vyberiete možnosť, kde sa na konci testu píše esej, čo niektoré školy vyžadujú, počítajte zhruba s ďalšou hodinkou.

 

Okrem SAT je dôležité mať test anglického jazyka ako TOEFL alebo IELTS. Je to ďalšia elementárna súčasť k prihláškam. V týchto testoch merajú študentovu úroveň angličtiny – akú má slovnú zásobu, ako porozumie textom, ako vie písať, čítať a počúvať, a v konečnom dôsledku, konverzovať s človekom, ktorý rozpráva po anglicky.

 

Ilustračná fotografia (zdroj: pexels)

Ilustračná fotografia (zdroj: pexels)

 

Pokračujte na ďalší príspevok »