Ako sa automobilky vyhnú pokutám za CO2? Pomáha im aj nafta
Pre európske automobilky minulý rok začali platiť nové emisné normy od Európskej komisie. Priemerné emisie vozového parku museli byť maximálne 95 gramov CO2 na kilometer prevádzky a za každý gram nad tento limit automobilka zaplatí 95 eur (zo 120 gramov v roku 2018). Na každé jedno vyrobené auto. To automobilky núti nachádzať nové spôsoby, ako sa vyhnúť astronomickým pokutám, ktoré budú dosahovať desiatky až stovky miliónov eur. Podľa niektorých odhadov by tento rok mali tieto pokuty nadobudnúť neuveriteľný objem až 33 miliárd eur.
A od januára 2021 tu máme emisnú normu Euro 6D-FULL, teda doteraz najprísnejšiu normu, aká bola kedy na automobilky a ich autá uvalená.
Do roku 2030 majú priemerné emisie celej flotily klesnúť až na 37,5 percenta, čo v súčasnosti zodpovedá hodnote cca 62 g CO2/km pri osobných vozidlách, uvádza nemecký magazín WM.de.
Automobily s emisnou normou Euro 6d-TEMP-EVAP-ISC (emisný kľúč číslo 36DG) a Euro 6d-ISC (emisný kľúč číslo 36AM) je možné zaregistrovať prvýkrát iba do 31. decembra 2020. Pokiaľ ide o vozidlá na sklade, výrobca môže požiadať o výnimku, ale po 31. decembri 2021 už tieto vozidlá nebudú môcť byť prvýkrát zaregistrované.
Čo to znamená pre motoristov? Možno aj dobré správy. Predajcovia, ktorí majú naskladnené automobily s emisnými normami Euro 6d-TEMP-EVAP-ISC a Euro 6d-ISC, budú mať ďalšiu motiváciu zbaviť sa skladových zásob a eventuálne môžu pristúpiť k výrazným zľavám. Alebo nájdu spôsob, ako zákonné podmienky obísť.
Na druhej strane mali výrobcovia a predajcovia dosť času, aby sa na to pripravili a napokon tento prechodný rok pre nich nebude žiadnym problémom a vplyv na zákazníkov bude minimálny.
Podľa mnohých je však práve toto najťažšia skúška, akou automobilový priemysel kedy predchádzal. Tieto nároky sa týkajú iba európskeho trhu, čo znamená, že počet zákazníkov automobiliek je pomerne limitovaný a teda aj vývoj nových pohonov bude narážať na otáznu návratnosť.
Každá automobilka má iný spôsob, ako sa chce s riešením dlhší čas avizovaného problému vysporiadať. Napríklad japonská Toyota už pred rokmi stavila na klasické hybridy, ktoré netreba nabíjať káblom a má tak významnú konkurenčnú výhodu. Vo veľkom elektrifikujú Hyundai, Kia, Daimler (Mercedes-Benz), Volkswagen a tiež značky obsiahnuté v koncerne PSA, teda Peugeot, Citroen a Opel. Spomeňme elektromobily Opel Corsa e, nový Citroen C4, Peugeot 208-e, Volkswagen ID.3 a ID.4, Mercedes-Benz EQC, ale dôležitú úlohu zohrávajú mild-hybridy, hybridy (Toyota Corolla, Kia Sorento) a plug-in hybridy (Kia Ceed PHEV, VW Touareg eHybrid, Škoda Octavia PHEV, …).
Ako výhodné sa zatiaľ ukazuje preferovať plug-in hybridy a elektromobily, pretože vďaka nim majú automobilky nárok na takzvané superkredity, čo je výhoda, ktorá bude postupne ukončená do dvoch rokov od ich zavedenia.
Priepasť emisií CO2
Podľa Európskeho štatistického úradu pre alternatívne palivá (European Alternative Fuels Observatory) tvorili batériou napájané elektrické vozidlá (BEV) do októbra 2019 asi 1,7 percenta celkových európskych registrácií. Hybridné doplnky boli na tom ešte horšie, iba s 1 percentom registrácií – rovnako ako v roku 2018. V roku 2020 sa situácia ale dramaticky zmenila.
Agentúra JATO Dynamics označila výsledky roku 2020 za začiatok revolúcie v Európe. V skutočnosti sú však výsledky skreslené, keďže medzi elektrifikované autá zaradila okrem elektromobilov, plug-in hybridov a full-hybridov aj mild-hybridné autá. To sú v podstate bežné autá so spaľovacím motorom, kde je elektromotor iba nepatrným doplnkom neschopným poháňať celé vozidlo.
Rebríček najpredávanejších hybridov vedie Toyota Corolla s 15 000 predanými kusmi, po nej nasleduje Ford Puma s 12 251 kusmi a tretie miesto obsadila Toyota CH-R s 12 000 kusmi. Spomedzi plug-in hybridov sa najviac darilo Mercedesu-Benz triedy A (takmer 5000), Volvu XC40 (4000) a Audi Q5 (3000). Najpredávanejším elektromobilom sa stala Tesla Model 3 s 15 702 predanými kusmi.
Emisná medzera sa za posledný rok veľmi nezmenila, tvrdia analytici. „Vzhľadom na „priepasť CO2“, ktorému toto odvetvie čelí, … dalo by sa dúfať v plynulý prechod k zlepšeniu palivovej efektívnosti,“ uviedol v decembri v správe Arndt Ellinghorst z ISI. „Namiesto toho naďalej pozorujeme len veľmi malé zlepšenie.“
„Súčasný výkon v oblasti CO2 jednoducho nie je dosť dobrý,“ dodáva.
Nedostatok pokroku v emisiách CO2 však môže byť strategický, tvrdí Al Bedwell, riaditeľ globálneho predpovedania pohonných jednotiek v spoločnosti LMC Automotive. „Nemali by sme byť prekvapení, že trend v oblasti CO2 sa pre mnohé automobilky ešte nezačal uberať pozitívnym smerom,“ uviedol v správe. „Výrobcovia automobilov nie sú motivovaní k tomu, aby začali predávať svoje najefektívnejšie výrobky do januára, osobitne tých, ktoré môžu byť menej ziskové, ako sú napríklad hybridné vozidlá typu plug-in.“
Kľúčovým faktorom bude motivácia zákazníkov. Bude potrebné spotrebiteľov presvedčiť, že tieto elektrifikované vozidlá skutočne chcú a potrebujú, čo je úlohou nielen automobiliek, ale aj vlád. A tie musia vytvoriť podmienky preto, aby mala kúpa takéhoto vozidla racionálny základ.
Riešenie stále spočíva v nafte
Jedno riešenie, minimálne na roky 2020 a 2021, sa môže skrývať v naftových motoroch. Po tom, čo trhový podiel nafty v posledných niekoľkých rokoch výrazne klesol, sa zdá, že predaj sa stabilne drží na približne 30 až 32 percentách európskeho trhu. „Vidíme stabilizáciu podielu nafty,“ uviedol Martin Benecke, analytik IHS Markit. „Zatiaľ je to dobrý nástroj na zníženie úrovne CO2 a pre firemné automobily alebo väčšie SUV zostáva nafta jedinou možnosťou, ako znížiť emisie“. Varoval však, že akýkoľvek budúci nárast emisií pre vznetové motorizácie bude drahý.
Niektoré automobilky nahrádzajú vysokovýkonné benzínové modely dieselovými motormi, vrátane vysoko výkonného radu S od spoločnosti Audi. Z dlhodobého hľadiska podľa Bedwella budú autá ako Audi SQ5 „hlavnými kandidátmi“ na napájanie z akumulátora a elektrickej energie, „ale teraz má nafta alebo benzínový plug-in hybrid veľký zmysel.“
