Profesor Stephen William Hawking sa narodil 8. januára 1942 (presne 300 rokov po smrti Galilea) v Oxforde v Anglicku, zomrel presne 139 rokov od výročia narodenia Alberta Einsteina (14. marec 1879). Možno je to náhoda, možno zámer čohosi, k čomu sám Hawking pristupoval skepticky.

Stephen Hawking sa narodil ako prvorodené dieťa z celkovo troch vlastných a jedného adoptovaného dieťaťa Isobely a Franka Hawkingovcov. Manželia žili v severnom Londýne a kvôli prebiehajúcej 2. svetovej vojny sa presťahovali do Oxfordu. Tam sa Stephen narodil, ale potom sa rodina presťahovala späť do Londýna, kde Stephenov otec viedol oddelenie parazitológie v Národnom inštitúte medicínskeho výskumu (National Institute for Medical Research). V roku 1950 sa Hawkingovci presťahovali do Saint Albans v Hertfordshire, kde Stephen navštevoval Saint Albans High School for Girls. V tom čase mohli chlapci do dovŕšenia desiateho roku života navštevovať dievčenské školy. V roku 1953 sa ako jedenásťročný dostal na Saint Albans School, kde bol dobrým, avšak nie výnimočným študentom. Tu sa stretol s učiteľom matematiky Dikranom Tahtom, ktorý v ňom vypestoval pozitívny vzťah k matematike.

Hawking sa vždy zaujímal o vedu. Inšpirovaný Dikranom Tahtom chcel pôvodne študovať matematiku, no jeho otec od neho chcel, aby sa pustil do štúdia medicíny na University College v Oxforde. Frank Hawking sám túto školu absolvoval a považoval za najlepšie rozhodnutie poslať tam aj svojho syna. Stephen sa nakoniec na University College dostal, ale medicínu študovať nešiel. Škola neponúkala štúdium matematiky, tak sa Hawking úspešne uchádzal o štúdium  fyziky, pričom získal štipendium. Zaujímala ho termodynamika, relativita a kvantová mechanika.

Aj napriek tomu, že v roku 1962 úspešne zavŕšil štúdium v Oxforde, v štúdiu pokračoval v Trinity Hall v Cambridgei, kde sa venoval teoretickej astronómii a kozmológii. V roku 1965 začal pracovať na svojej dizertačnej práci u profesora Dennisa Williama Sciamu, ktorú o rok neskôr úspešne obhájil. Po dosiahnutí titulu Ph.D. sa stal vedeckým výskumníkom a neskôr stálym členom univerzity Gonville and Caius College v Cambridgei. Po tom, čo v roku 1973 opustil Astronomický inštitút, prešiel do oddelenia aplikovanej matematiky a teoretickej fyziky.

Postupne sa stal členom viacerých významných učených spoločností, okrem iného Kráľovskej vedeckej spoločnosti, Pápežskej akadémie vied a Národnej akadémie vied Spojených štátov amerických. Počnúc rokom 1979 do 1. októbra 2009 zastával pozíciu Lukasiánskeho profesora matematiky.Lukasiánskym profesorom bol v minulosti aj Isaac Newton. Hawking zastával tento post viac ako štyridstať rokov a funkcie sa vzdal, keď dosiahol dôchodkový vek. S vyšším vekom však jeho práce neskončili, pôsobil ako vedec na Gonville and Caius College v Cambridgei, zúčasťňoval sa vedeckých konferencií, mnohých prednášok na vysokých školách, komunikoval s médiami a jeho zmysel pre humor ho dostal napríklad aj do Simpsonovcov alebo Teórie veľkého tresku.

Inzercia

Amyotrofická laterálna skleróza

V čase Hawkingovho príchodu do Cambridgeu sa však začali u nádejného vedca objavovať symptómy amyotrofickej laterálnej sklerózy(ALS). Jedná sa o druh postihnutia motorických neurónov, keď pacient stráca kontrolu nad pohybovým svalstvom a s postupujúcou chorobou stráca celkovú schopnosť pohybu. Počas prvých dvoch rokov na Cambridgei sa Hawkingov zdravotný stav zhoršoval, avšak po čase sa choroba stabilizovala a vrátil sa k itenzívnemu štúdiu. Bolo to šokujúce, pretože nikto nepredpokladal, že by choroba mohla mať taký pomalý priebeh – od diagnostikovania choroby dávali lekári Stephenovi dva až tri roky života, a to mal vtedy 21 rokov.

Hawking začal postupne strácať vládu nad pažami, nohami a hlasom. V roku 1974 už nebol schopný sám jesť, ani vyjsť z postele. Jeho reč sa stala rozmazanou, a tak ho rozumeli len ľudia, ktorí ho dobre poznali. V roku 1985 dostal počas návštevy výskumného centra CERN v Ženeve zápal pľúc, čo v jeho prípade znamenalo ohrozenie života. Dôsledkom ochorenia boli akútne ťažkosti s dýchaním, ktoré sa dali vyriešiť len prostredníctvom tracheotómie. Vedec tým prišiel o schopnosť reči. Od tejto doby Hawking používal na komunikáciu hlasový syntetizátor.

Pôvodný syntetizátor mal americký prízvuk a Hawking ho používal dlhú dobu, aj keď už bol značne zastaralý. Na otázku, prečo zostal dlhý čas verný danému prístroju, odpovedal, že nikdy nepočul hlas, ktorý by sa mu páčil viac a s ktorým by sa stotožňoval. Išlo o zariadenie, ktoré umožňovalo Hawkingovi napísať na počítači pomocou malých pohybov tela vety, ktoré chcel vysloviť a následne syntetizátor hlasu povedal všetko, čo Hawking napísal.

V roku 2004 sa však nakoniec našla náhrada pôvodného prístroja a  Hawking až do smrti používal systém Voice Text od spoločnosti Neo Speech. Tento počítačový systém pripojený k invalidnému vozíku bol ovládaný Hawkingom pomocou jediného prepínača a špeciálneho softvéru, ktorý dovoľoval paralyzovanému vedcovi rozprávať, vytvárať prednášky, študovať tlač, knihy a internet, písať e-maily a robiť všetko, čo sa len s počítačom dá. Tiež umožňoval ovládať rôzne prepojené funkcie v jeho domácnosti, dnes by to nazvali smart-home.

Čierne diery vraj nie sú čierne

V roku 1974 učinil Hawking mimoriadne prekvapivý objav, že čierne diery nie sú úplne čierne. Ak berieme do úvahy správanie sa hmoty v malých rozmeroch, častice i žiarenie môžu z diery uniknúť. Čierna diera vysiela žiarenie, až pokým nevyčerpá svoju energiu a následne exploduje. Tento fakt, známy ako Hawkingovo žiarenie(prípadne Bekenstein-Hawkingovo žiarenie), po prvýkrát matematicky spojil gravitáciu, kvantovú mechaniku a termodynamiku.

Od roku 1974 sa Hawking pokúšal o skĺbenie všeobecnej teórie relativity a kvantovej mechaniky do jednej teórie. Jedným z výsledkov bola predstava, ktorú navrhol začiatkom 80. rokov spolu s Jimom Hartlom. Tak, ako priestor, aj čas má konečné rozpätie, nemá však žiadnu hranicu ani okraj. Ak je táto predstava správna, potom možno fyzikálne zákony aplikovať všade, aj na začiatok vesmíru. Spôsob, akým vesmír začal, by teda určovali vedecké zákony.

V roku 2006 prezentoval Stephen Hawking spolu s Thomasom Hertogom z CERNu nový pohľad na porozmenie vesmíru, ktorý študuje vesmír nie od počiatku do súčasnosti, ale zo súčasnosti do minulosti. Vedci predpokladajú, že vesmír nemá len jeden začiatok a históriu, ale množstvo rôznych počiatkov a histórií, a že zažil všetky. Ale pretože väčšina z týchto iných alternatívnych dejín zmizla veľmi skoro po veľkom tresku, aby zanechala vesmír, ako ho pozorujeme dnes, najlepší spôsob, ako porozumieť minulosti, je študovať ho nie od začiatku do súčasnosti, ale naopak.
Hawkingova a Hertogova teória by mohla objasniť, prečo majú niektoré konštanty prírody špeciálne „naladené“ hodnoty, a toto „naladenie“ umožňuje existenciu života vo vesmíre. Jedná sa napríklad o kozmologickú konštantu alebo o hustotu temnej energie. Podľa novej teórie si súčasný vesmír vybral histórie, ktoré viedli k správnym hodnotám daných konštánt. Inak by sme tu neboli.

Zdroj: Život a dielo Stephena Hawkinga