Každý z nás nájde v galérii svojho telefónu aspoň zopár selfie fotiek. Či už sme si zaznamenávali spomienku z dovolenky, alebo sme pridávali nový príspevok na sociálnu sieť, tento typ fotografie sa hodí na každú príležitosť. Vedeli ste však, že nadmerné vytváranie „selfíčok“ môže naznačovať, že človek trpí psychickou poruchou?

Selfie fotografie sa stali populárnymi pár rokov dozadu. Odvtedy sa nimi zaplnil internet a u používateľov sociálnych sietí sú obľúbené dodnes. Stretávame sa s nimi na pravidelnej báze, o čom svedčí skutočnosť, že ich vo svete vznikne niekoľko miliónov za deň.

Sú typy ľudí, ktorí prispejú „selfíčkom“ na svoj internetový profil len zriedka. Naopak, nájde sa aj veľa takých, ktorí ich pridajú niekoľko za deň.

Vedci v posledných výskumoch zistili, že ľudia, ktorí uverejňujú na internet nadmerné množstvo fotografií, väčšinou trpia depresiami alebo inými psychickými ochoreniami.

Selfie paradox

O „selfie paradoxe“ hovorí aj psychológ Robert Krause. Ten tvrdí, že niekedy máme schopnosť vidieť seba samého v pozitívnejšom svetle, než v skutočnosti sme.

„Často dochádza k tomu, že máme skreslený obraz o sebe samom. Vidíme to práve aj na selfie fotkách, ktoré nám dávajú možnosť upravovať náš seba obraz.  Môžeme používať jednotlivé filtre, kontrasty, jasy. Práve takýmto spôsobom dochádza k tomu, že máme zvýšené úsilie, aby sme vyzerali lepšie, než vyzeráme v skutočnosti,“ hovorí.

Takto sa na sociálnych sieťach prezentujeme v krajšom obraze, než sme v reálnom živote. Pekné „selfíčko“, ktoré zverejníme na internete, nám dodáva sebavedomie, cítime sa lepšie a sebaistejšie.

Selfie je skvelým spôsobom, ako zaznamenávať určité okamihy. S ich tvorbou to však netreba preháňať.

Inzercia

Závislosť na selfie

Vytváraním pekne upravených fotografií, ktoré následne ukážeme verejnosti, sa nám zlepšuje nálada. Časté pridávanie selfie na internet však môže to prepuknúť do závislosti.

„V našom mozgu sa v tom danom momente, akonáhle nám dá niekto pozitívny komentár alebo srdiečko, aktivuje centrum v mozgu. Toto centrum je zodpovedné za reguláciu našich odmien. To znamená, že keď nám dá niekto pozitívnu spätnú väzbu, tak sa v našom organizme začne vylučovať väčšie množstvo dopamínu,“ vysvetľuje Krause.

Dopamín je zodpovedný zato, že sa cítime dobre. Mnoho ľudí sa preto začalo zameriavať na tvorenie pekných fotografií. Pozitívna spätná väzba nám v dôsledku chemických premien v našom tele prináša veľmi príjemné pocity.

Nadmerné tvorenie selfíčok odhaľuje depresie

Ďalšie štúdie ukázali, že ak človek na sociálne siete pridáva nadmerné množstvo vlastných fotografií, môže to byť ukazovateľom vážnejších psychických ochorení.

Ak je daná osoba závislá na obdive a pozitívnej spätnej väzbe od iných ľudí, znamená to, že má negatívny obraz o sebe samom a takýmto spôsobom si snaží kompenzovať určité komplexy. Závislosť na tvorení selfie a ich následnom pridávaní na sociálne siete vedci nazvali „selfietída“.

„Tí, ktorí trpia selfitídou, sa podľa zistení vedcov zvyčajne snažia posilniť vlastnú sebadôveru. Usilujú o získanie pozornosti, chcú si zlepšiť náladu, vytvoriť spomienky, potvrdiť svoje miesto v určitej sociálnej skupine a byť spoločensky konkurencieschopní,“ definuje internetový portál trend.sk.

Väčšina ľudí zastáva názor, že nadmerné tvorenie selfie fotiek je samoľúbe. Fotografia: pixabay.com

Ľudia sa na selfie neradi pozerajú

RTVS ďalej v rozhovore popisuje štúdiu Mníchovskej univerzity, ktorá tvrdí, že väčšina adeptov sa cíti po zhotovení selfie príjemne. Paradox je v tom, že daní účastníci prieskumu priznali, že sledovanie selfie fotiek iných ľudí už až tak pozitívne neberú.

Aj keď si čoraz viac ľudí selfie fotky vytvára, až osemdesiat percent z nich by ocenilo, keby ich na sociálnych sieťach bolo o niečo menej. Mnoho osôb taktiež hovorí, že takéto typy samoľúbych fotografií radšej preskakujú.

„Akonáhle vidíme selfie iného človeka, odhaľuje sa nám tým jeho intímnejšia stránka. Kvôli tomu môžeme často cítiť nepríjemné emócie. Napríklad, keď vidíme takúto fotografiu u niekoho, o kom nepredpokladáme, že by sme s nim chceli byť v bližšej zóne, môže nám to potencionálne prekážať,“ uzatvára psychológ Krause.

16. marec označujeme v dôsledku negatívnych dopadov selfie fotiek dňom bez selfie. Či už je to kvôli prebytku „selfíčok“ na sociálnych sieťach, alebo v dôsledku psychických ochorení, ktoré selfie spôsobujú, v tento dátum by sme ich tvorenie a postovanie mali vynechať.

Titulná fotografia: pixabay.com

Aktualizácia pôvodného príspevku z 13. mája 2021