Čo je Seed-strapping?

Vďaka nástupu umelej inteligencie častejšie vidíme fenomén zvaný seed-strapping. Seed-strapping je v podstate rozhodnutie startupu nezískať už externé financovanie po „Seed“ štádiu financovania. Celé to začína tým, že startup sa rozhodne požiadať o financovanie v rámci „vôd rizikového kapitálu“ avšak iba po ich „Seed“ kolo, teda zvyčajne iba po druhé kolo, na ktorom sa podieľajú inštitucionálni investori.

Čo to znamená? Zatiaľ čo štandardne startupy pokračujú vo financovaní formou rizikového kapitálu po Seed kole aj ďalej do Series A, Series B, atď., v tomto prípade startup uzná za vhodné naďalej nežiadať o financovanie. Vďaka konštantnému cash flowu si dokáže financovať svoju existenciu, až kým jedného dňa neexituje. Prípadne bude startup jednoducho ďalej pokračovať vo svojej existencii ako súkromná spoločnosť. Napriek tomu, že sa stále vyvíja a rastie, už nemá potrebu vyhľadávať investorov na škálovanie svojho biznisu.

Táto situácia väčšinou nastáva v momente, keď už startup má niekoľko zazmluvnených zákazníkov a dokazuje to práve cez svoje MRR (mesačný opakujúci sa príjem), respektíve ARR (ročný opakujúci sa príjem). V takom prípade môžeme skonštatovať, že už má niekoľko zákazníkov, ktorí mu platia a s vysokou pravdepodobnosťou neodídu zo dňa na deň. Toto však závisí aj od ich „churn rate“, teda aké percento zákazníkov za aký čas sa rozhodne rozviazať spoluprácu s danou firmou. Taktiež si už vie startupista spraviť jednoduchú rovnicu, koľko ho stojí akvizícia zákazníka (CAC) a aká je jeho celoživotná hodnota (LTV), teda koľko daný človek utratí vo firme počas periódy, kedy je tam zákazníkom. Týmto dokáže optimalizovať svoju existenciu, zatiaľ čo škáluje.

Dopad a výhody Seed-strappingu

Aký má seed-strapping dopad? Prináša hneď niekoľko výhod. V prvom rade si zakladajúci tím (foundri) udrží vyššie percentá podielu na firme, teda prejaví sa to vo väčšej motivácii („there‘s more on the line“) ešte pred momentom, kedy nastane predaj spoločnosti. Investori, ktorí sa rozhodli tento tím podržať v úplných začiatkoch, nebudú musieť riediť svoje podiely, a teda budú mať lepšiu návratnosť k pomeru ich podielov.

Príklady z praxe

Ako príklad sa môžeme pozrieť na spoločnosti ako je Zapier. Spoločnosť Zapier je vnímaná ako priekopník modelu seed-strapping, keďže sa jej podarilo získať 1,3 milióna dolárov od investorov v roku 2012. V roku 2014 sa prvýkrát stala profitabilnou a odvtedy je sebestačná. V roku 2020 dosiahla míľnik ročného opakujúceho sa príjmu 100 miliónov dolárov.

Ďalšia firma Genspark, ktorá síce neseedstrapovala, keďže „naraisovala“ 100 miliónov pár mesiacov dozadu, podaril sa jej však míľnik z hľadiska rekordného času dosiahnutia vysokého ročného opakujúceho príjmu 36 miliónov dolárov za krátkych 45 dní od momentu, kedy spustila svoj Super Agent produkt. Ukázala, ako rýchlo dokážu AI startupy rásť a najmä s takým malým tímom. V prípade Genspark to bol 20-členný tím. Napríklad spoločnosť Cursor má jeden z najvyšších obratov na zamestnanca. Je to v rozmedzí 4-6 miliónov dolárov na zamestnanca pri tíme 50 ľudí. Sú však aj spoločnosti ako je Mailchimp, ktoré sa rozhodli „bootstrapovať“, teda utiahli si opasky úplne a rástli napriek absencii akéhokoľvek externého investora, prípadne s minimálnymi investíciami, no začali a zároveň rástli s ohľadom na šetrnosť. Nakoniec sa im podarilo predať spoločnosť v roku 2021 za 12 miliárd dolárov.

INZERCIA

Keď menej je viac… alebo nie?

Nie vždy je pre spoločnosť potrebné získať externé financie, aby rástla alebo dosiahla určité míľniky. Ostať „lean“ však môže spoločnosť ukrátiť o kritickú rýchlosť, ktorá často môže byť zlomovým bodom, ak chce mať prvenstvo na trhu a získať si väčšie percento trhového podielu na samom začiatku.