Kráľovský poštový parník RMS Titanic sa potopil v noci zo 14. na 15. apríla 1912, teda presne pred 108 rokmi.

Titanic bol pôsobivo obrovský, ale nie je pravdou, že by bol dodnes neprekonaný, ako sa občas zvykne hovoriť. Parník mal dĺžku 269,1 m, šírku maximálne 28,25 m, ponor 10,54 m. Poháňalo ho 29 parných kotlov na uhlie, ktoré spoločne roztáčali tri lodné skrutky. Maximálny výkon predstavoval 50 000 konských síl. Cestovná rýchlosť Titanicu nebola úplne závratná: cestovná bola 21 uzlov (39 km/h), maximálna 24 uzlov (44 km/h). Napriek tejto neveľkej rýchlosti po zrážke s ľadovcom loď svoju prvú plavbu skončila predčasne a pri tragédii zahynulo pol druha tisíca ľudí.

Porovnanie veľkosti Titanicu s ďalšími objektmi (zdroj: Wikimedia Commons)

Vo veľkej miere k zvýšeniu povedomiu o tejto lodi prispel rovnomenný film s Leonardom DiCapriom a Kate Winslet v hlavných úlohách v réžii Jamesa Camerona, ktorý svoj život zasvätil práve výskumu Titanicu. Je jedným z mála ľudí, ktorí videli jeho vrak na vlastné oči až na samom dne Atlantického oceánu v hĺbke 3,8 kilometra.

Posledné kamerové zábery Titanicu pred jeho prvou komerčnou platbou:

Inzercia

Vrak sa našiel až po 73 rokoch

Dnes poznáme zábery vraku Titanicu ako niečo samozrejmé, ale vedzte, že vrak tejto lode bol objavený iba pred 35 rokmi!

Dovtedy, samozrejme, bola vedomosť o jeho potopení historickým faktom, ale vtedajšie technológie nedokázali nazrieť tak hlboko pod hladinu oceánu. Až 1. septembra 1985 na 41° 43′ 55′ severnej šírky a 49° 56′ 45′ západnej dĺžky našli kamery Arga špeciálnej nepilotovanej ponorky tímu Roberta Ballarda a Jeana-Louisa Michela.

Ani to ale neprebehlo úplne jednoducho. Prvého septembra sa našiel prvý z 29 kotlov a až o deň neskôr našla ponorka aj trup lode. Bol to hrôzostrašný pohľad, ktorý navyše dramaticky otriasol dovtedy známou verziou príbehu o potopení Titanicu. Dovtedy sa z výpovedí preživších uvádzalo, že loď klesla ku dnu s iba minimálnymi poškodeniami. Kamerami sa ale zistilo, že Titanic bol prelomený na dve polovice a zadná časť plavidla ležala až 750 metrov od trupu lode!

Fotografie z roku 1985 ešte odhaľujú pozostatky po cestujúcich (foto: Institute for Exploration/NOAA)

Zaujímavosťou bolo, že v roku 1985 sa podarilo nafotiť ešte pomerne veľa drobných objektov a predmetov, ktoré patrili cestujúcim. V priebehu rokov sa množstvo z nich vytiahlo na hladinu a dnes predstavujú zberateľské unikáty.

Dnes je situácia oveľa odlišnejšia. Množstvo predmetov sa za ďalších 35 rokov stratilo v hlbinách kvôli baktériám, ktoré postupne a vytrvalo rozožierajú všetko, čím bol Titanic kedysi.

Vrak Titanicu sa za niekoľko rokov stratí

Slávna nepotopiteľná loď, ktorá v roku 1912 narazila do ľadovca a pri jej potopení zahynulo až 1 500 ľudí, sa definitívne stráca v oceáne. Nie je za to zodpovedný človek a jeho vplyv na životné prostredie, ale úplne obyčajný prirodzený proces. Fascinujúce už len to, že trosky lode môžeme vidieť ešte aj dnes, 108 rokov po tejto nesmiernej tragédii.

Je isté, že ďalšie dve desaťročia už Titanic „neprežije“ ani ako potopený vrak a stane sa súčasťou oceánskeho bahna na dne. Vedecké odhady dokonca tvrdia, že tieto baktérie každý jeden deň „zožerú“ až 180 kilogramov materiálu z lode! Čítate správne, 180 kilogramov denne.

Baktérie sú tu veľmi aktívne aj napriek tomu, že teplota vody v hĺbke 3,8 kilometra predstavuje iba 1°C a tlak dosahuje 377 atmosfér, teda 3 895 267 kg/m2!

Táto korózia prebieha prakticky od chvíle potopenia lode a dnes vedeckí pracovníci expedície pozorujú, že tento proces je skutočný a neodvratný. Francúzska expedícia je zatiaľ poslednou, ktorá sa prostredníctvom špeciálnych zariadení vydala do hĺbky takmer štyroch kilometrov. Jej zámer bol (okrem iného) vyzdvihnúť niekoľko predmetov. Avšak na mieste, kde sa mali nachádzať, nakoniec nebolo nič, tvrdia vedci vo videu nižšie.

Expedícia potvrdila, že Titanic už definitívne prišiel o vaňu v kapitánskej kajute a niektoré spoločenské priestory, vrátane slávnej klubovne.