Olympijské hry
Akú úlohu spĺňajú olympijské dediny po skončení hier?
Veľkolepá ukážka toho najlepšieho, čo svetový šport ponúka, sa schádza na letných a zimných olympijských hrách. Na osud olympijských dedín po skončení súťaží sa však často zabúda.
Nákladné stavby s neistým osudom
Každé štyri roky sa stretávajú najlepší svetoví športovci, aby premenili svoj talent a úsilie na olympijské zlato. Počas niekoľkých týždňov žijú olympijské dediny rušným životom – hostia celý zástup športovcov v budovách potrebných na súťaženie, jedenie a spánok. Olympijské hry predvádzajú nielen atletické zručnosti, ale reprezentujú aj krajinu, v ktorej sa konajú.
Práve z tohto dôvodu sa investujú stovky miliónov na výstavbu štadiónov, bazénov, obytných priestorov a ďalších funkčných zariadení. Čo sa stane s týmito štruktúrami po skončení hier? Nie všetky sa dokážu využívať aj naďalej, rozsiahle projekty sa môžu stretnúť s rôznymi prekážkami. Patrí k nim nedostatočné množstvo financií, sponzorov a problém predstavuje aj osobitý dizajn, ktorý odrazu do štruktúry mesta nezapadá.
LONDÝN 2012
Londýn využil usporiadanie letných olympijských hier v roku 2012 ako príležitosť na prestavbu celej štvrte Stratford. V tom čase architekti navrhli nielen Olympijský park kráľovnej Alžbety a East Village, ale zrekonštruovali aj priľahlé bloky, aby Stratford pôsobil decentne pri vítaní návštevníkov z celého sveta. Už dlho pred hrami sa plánovalo, že byty v East Village budú inzerované a predávané ako moderné domy. Na výber boli jednoizbové až štvorizbové byty s pekným výhľadom a okamžitým prístupom do olympijského parku.
Londýnsky olympijský park pomenovaný po kráľovnej Alžbete II.. zdroj: unsplash.com
Všetko išlo hladko až do minulého roka. Zistilo sa, že dedina má svoj obkladový materiál čiastočne postavený z rovnakého škodlivého materiálu ako Grenfell Tower. Obytný dom v roku 2017 zachvátil požiar, ktorý o život pripravil 72 ľudí. Čo sa týka olympijskej dediny, vládne financie by nestačili pokryť všetkých budúcich majiteľov. To viedlo k nepríjemnej situácii, kupujúci nedokázali splácať hypotéku a zároveň financovať nákladnú opravu budovy.
PEKING 2008
Olympijská dedina v Pekingu z roku 2008, ktorá je v súčasnosti luxusnou obytnou štvrťou, pozostáva zo 42 budov so šiestimi, prípadne deviatimi poschodiami. Dohromady poskytuje priestor na bývanie pre viac ako 60 000 obyvateľov. Miesto je oprávnene žiadané, priamo do stredu dediny sa dostanete vďaka jednej zo štyroch autobusových liniek alebo pomocou metra. Priestranstvo poskytuje aj niekoľko parkov, nemocníc a škôl.
MNÍCHOV 1972
Medzi smutne známe olympijské dediny sa radí mníchovská, ktorá bola svedkom vrážd jedenástich izraelských športovcov a trénerov. Páchateľmi bolo palestínske teroristické zoskupenie Čierny september.
Zmodernizované budovy sú dnes internátmi pre mníchovských študentov. zdroj: pinterest.com
V roku 1969 architekt Günther Eckert zvolil dovtedy nezvyčajný prístup pri navrhovaní bytových blokov. Betónové rámy lemujú 801 bytov, ktoré sú v súčasnosti miestom na bývanie pre 2000 študentov. Štruktúra sa podľa dnešných štandardov renovovala v roku 2013, pričom každý byt je priestranný a moderne zariadený.
Rio de Janeiro 2016
Ak sa na olympijské hry pozrieme ekonomicky, ich vizuálna stránka je skutočne megalomanská. Príprava programu a výstavba štadiónov stojí peniaze, ktoré si väčšina z nás nedokáže predstaviť. Neprejde ani mesiac a ruch tisícok ľudí z priestorov vymizne až prirýchlo. Stavby tak ostávajú opustené a každým dňom chátrajú viac a viac. K takýmto prípadom patrí aj Rio, aj keď plány pôvodne rátali s úspešným využitím.
Park v Riu sa krátko po skončení hier stal opusteným a nevyužívaným miestom. zdroj: pinterest.com
Dedina sa skonštruovala vo favele – type slumu známym vonkajšou aj politickou zanedbanosťou. Brazílčania chceli zakryť prítomnú chudobu postavením veľkolepých štadiónov a hotelov, pričom neskôr mali slúžiť ako luxusné byty. Nakoniec sa však predalo iba sedem percent z celkového priestoru.
Tokio na vlne udržateľnosti, ako na tom bude Peking?
Tokijské letné olympijské hry boli ako prvé poznačené dopadom pandémie na svet, preto sa z roku 2020 presunuli na leto 2021. Žiadni zahraniční fanúšikovia či hlasné povzbudzovanie, ale Japonsko predsa pri dvojmiliardovom rozpočte nešetrilo. Športovci mali k dispozícii všetko na čo pomysleli – poštu, jedáleň, miesta na vychádzky, dokonca ihrisko v tvare pirátskej lode.
Využívali však aj miesta z minulosti, keďže zo 43 súťažných priestorov v Tokiu bolo iba osem postavených špeciálne pre hry. Zahŕňali prvky trvalej udržateľnosti, napríklad využívanie obnoviteľnej energie a bezbariérový prístup. Každej budove pridelili prevádzkovateľa a sú nastavené tak, aby nasledujúce roky prinášali úžitok miestnym komunitám.
Zimné olympijské hry sa tento rok konajú v Pekingu od 4. do 20. februára. Pri financovaní sa takisto neobmedzovali, s takmer štyrmi miliardami dolárov dvojnásobne prekonali rozpočet z roku 2008. Pri vysokej organizovanosti krajiny je veľmi pravdepodobné, že budú patriť medzi olympijské dediny, ktorým sa náklady po skončení hier vrátia.
Zdroje: www.architizer.com, www.forbes.com, www.sportscasting.com
Zdroj titulnej fotografie: unsplash.com
