Nezabúdajme myslieť kriticky

Slovo „kritický“ pochádza z gréckeho slova „krinein“ a znamená rozlišovať alebo posudzovať. Neznamená, že máme všetko vidieť iba v negatívnom svetle, kritizovať alebo neustále vnímať ako chybné.   Kritické myslenie môžeme definovať nasledovnými piatimi bodmi: 1/ Kritické myslenie je nezávislé myslenie. Každý človek by mal byť schopný slobodne myslieť, vytvárať si vlastné názory či postoje…. View Article

INZERCIA: Peugeot Limitovaná edícia PREMIUM

Slovo „kritický“ pochádza z gréckeho slova „krinein“ a znamená rozlišovať alebo posudzovať. Neznamená, že máme všetko vidieť iba v negatívnom svetle, kritizovať alebo neustále vnímať ako chybné.

 

Kritické myslenie môžeme definovať nasledovnými piatimi bodmi:

1/ Kritické myslenie je nezávislé myslenie. Každý človek by mal byť schopný slobodne myslieť, vytvárať si vlastné názory či postoje.

2/ Získanie informácií je východiskom a nie cieľom kritického myslenia. Aby sme boli schopní koncipovať zložité úvahy alebo vytvárať si vlastné názory, potrebujeme dostatočné množstvo faktov, nápadov a hypotéz.

3/ Kritické myslenie začína otázkami. Zvedavosť je totiž základná vlastnosť života.

AVIS Maxirent

4/ Kritické myslenie pachtí po rozumných argumentoch. Kriticky mysliaci ľudia si vytvárajú vlastné riešenia a majú pre ne dobré argumenty a presvedčivé dôvody. Vedia, že existuje viac než jedno riešenie, a preto sa usilujú, aby preukázali, akou logikou a praktickosťou vyniká ich riešenie.

5/ Kritické myslenie je myslením v spoločnosti. Naše myšlienky sú overované a skúmané tým, že sa o ne delíme s ostatnými. Keď diskutujeme alebo čítame, odovzdávame a prijímame myšlienky. Zapájame sa do procesu, ktorý prehlbuje a pretvára naše vlastné postoje a názory.

 

Základy kritického myslenia sa datujú už do starovekého Grécka, do čias kedy pôsobil Sokrates. Pri kritickom myslení sa v podstate riadime starým, múdrym príslovím „dôveruj ale preveruj.“ Kritické myslenie pritom nepovažujeme za prejav nedôvery voči názoru alebo postoju jednotlivca, skôr nám ide o to, aby sme dôkladnejšie a hlbšie pochopili súvislosti a prišli tak na nové teórie, informácie, na ktoré by sme pri pasívnom a povrchnom prijímaní informácií nedošli. Sokrates tvrdil, že odhaliť pravdu sa dá najlepšie metódou rozhovoru alebo inak nazvané – debatou. Toto Sokratovské myslenie sa vyznačovalo metódou otázok (tzv. Sokratovský rozhovor), s cieľom rozobrať a poukázať na protichodné stanoviská v tvrdení jednotlivca, a tým sa približovať k pravde. Pomocou otázok je možné odhaľovať a uvedomovať si svoje chyby a zároveň potom dopomôcť k odpovedi a k správnemu riešeniu. Sokratov záver je, že pravdu treba neustále objavovať, hľadať a zdokonaľovať.

V 21. storočí sa kritické myslenie stáva jednou z najdôležitejších a najvýznamnejších kompetencií človeka. V čase, kedy sme vystavení vplyvu médií, marketingu, reklám a internetu je táto kompetencia oveľa dôležitejšia než kedykoľvek predtým. Hovorí sa o informačnej explózii, ako sa označuje stav zahltenia spoločnosti enormným množstvom informácií vo všetkých oblastiach, teda o informačnom preťažení na globálnej úrovni ako aj na úrovni jednotlivca. Kriticky mysliaci človek je otvorený novým názorom a informáciám a netrvá tvrdohlavo na svojich názoroch. Nové fakty berie ako možnosť intelektuálne rásť a rozvíjať sa ďalej. Má schopnosť reflexie a sebareflexie a správa sa obozretne.

V praxi je kritické myslenie nástrojom, ktorý chráni pred nedôveryhodnými informáciami a takisto pred manipuláciou. Pre súčasného človeka predstavuje hrozbu manipulácie hlavne reklama, ale netreba zabúdať ani na manipuláciu náboženskú, kultúrnu či politickú. Pre manipulátorov je dnes zlatý vek. Hlavne webové prostredie je ich živnou pôdou.

Ako povedal Einstein, „dôležité je neprestať klásť otázky.“ Má na mysli aj vnútorný dialóg človeka so sebou samým, kedy sa pýta sám seba, či to, čo posudzuje, je pravdivé alebo nepravdivé, dobré či zlé, správne alebo nesprávne, a čo z toho vyplýva.