Téma, ktorá nie je pre ľahké povahy. No taká je krutá realita. V amerických laboratóriách je každý rok týraných viac ako 19 tisíc mačiek a desaťtisíce sa zabíjajú pre pitvy v triedach. Oproti 20. storočiu sme sa nikam neposunuli.

Vŕtanie do lebiek, vstrekovanie chemikálii do mozgu

V skutočnosti sú tisíce mačiek, ktoré skončia v laboratóriách alebo v triedach, zvieratá bez domova, ktoré zradili útulky pre zvieratá. Vyšetrovateľ PETA, ktorý pracoval v utajení v laboratóriách Univerzity v Utahu, zistil, že vtedy povinný zákon prinútil miestne zvieracie útulky odovzdať univerzite stovky psov a mačiek bez domova na použitie pri invazívnych, bolestivých, a často smrteľné experimenty. Jedna gravidná mačka, ktorá bola zakúpená v miestnom útulku pre zvieratá za 15 dolárov, porodila osem mačiatok práve v deň, keď prišla na univerzitu. Do mozgu mačiatok  vstrekli chemikáliu a všetky mačiatka zomreli. V inom experimente kocúrovi menom Robert (ktorý bol tiež kúpený z miestneho útulku) vyvŕtali dieru do lebky a pripojili mu k mozgu elektródy. Po energickej kampani PETA univerzita oznámila, že už nebude získavať zvieratá z útulkov.

Drvenie optických nervov, mŕtvica, odstránenie očí, krvácanie z nosa a úst…a to zďaleka nie je všetko.

Vyšetrovanie PETA týkajúce sa krutých experimentov „s lokalizáciou zvuku“ na University of Wisconsin-Madison odhalilo, že experimentátori vŕtajú otvory do lebiek mačiek, implantujú elektródy do ich mozgu a implantujú oceľové cievky do očí.  Potom ich zámerne ohlušia a zabijú.  Na Michiganskej štátnej univerzite experimentátori im zasa rozrezali tváre, rozdrvili optické nervy, odstránili im oči a potom ich zabili. V sluchových štúdiách majú mačky odrezané uši a sú zamknuté v obmedzovacích kreslách. Merajú im tak mozgovú aktivitu v reakcii na rôzne zvuky.

Pri pokusoch s mŕtvicou je prietok krvi do mozgu alebo očí mačiek blokovaný. Nečaká ich zasa nič iné len smrť. Pri experimentoch so zrakom ich chovajú v tme, pričom im zašijú jedno alebo obe oči. V horšom prípade ich obe odstránia. V testovacom laboratóriu s názvom Professional Laboratory and Research Services, kde PETA vykonala tajné vyšetrovanie, mačky trpeli záchvatmi, krvácali z nosa a úst po aplikácii experimentálnej chemikálie na ich kožu. Napriek tejto závažnej reakcii bola chemikália podaná mačkám druhýkrát – dokonca v ten istý deň. Spoločnosť kompetentní zrušili po tom, čo PETA podala sťažnosť federálnym orgánom.

INZERCIA

Laboratória = temná stránka 20. storočia

Žiadne zviera netrpelo v laboratóriu viac ako mačka – dôvodom je jej vysoká citlivosť. Fyzické nepohodlie v klietkach bolo iba začiatkom utrpenia. Toto zviera má taký malý mozog (nehľadiac od opíc), ktorý je na najvyššom stupni evolučnej škály a je najpodobnejší ľudskému. Mačací mozog a nervový systém sa nášmu podobá až tak, že jediný rozdiel, ktorý sa vedcom podarilo objaviť je v oblasti pamäťovej asociácie a v centre reči.

Miliónové granty

Pokusy na mačkách boli také rozšírené, že sa neobmedzovali iba na laboratóriá. Napríklad v rámci jedného experimentu, ktorý trval dvadsaťjeden rokov sa utrácali milióny dolárov z výskumných grantov na štúdium toho, aký vplyv má zmrzačenie kocúrov na ich sexuálny život. Celá štúdia prebiehala v Americkom múzeu histórie prírody v New Yorku. Tam sa mačky dokonca aj oslepovali, zbavovali sluchu, pripravovali o čuch. Nehľadiac na odstraňovanie najrôznejších častí mozgu a pohlavných orgánov. Experimenty neskončili preto, že ba sa ich vzdalo samotné múzeum, ale preto, že prišli o tretinu sponzorov.

Psychologické experimenty boli dlhodobým trýznením

Psychologické experimenty boli o niečo horšie. Dlhodobé týranie, ktoré sa nedá opísať slovami. Jeden z experimentov sa odohral na Standfordovej univerzite, kde dr. William C. Dement prekonal svetový rekord v udržaní mačky v bdelom stave. Dr. Dement toho docielil tak, že mačku nechal stáť na tehle uprostred vody celým sedemdesiat dní.

Ďalší experiment sa odohral v Nemocnici pre vojnových veteránov v Northpole na Long Islande. Akýsi výskumník mal k dispozícii široký výber mačacích matiek a ich mláďatá.  Jeho postup spočíval v oddelení matky od mačiatok a v pripevnení elektród na ich nožičky. Akonáhle sa mačiatka pokúsili ísť späť k matke, dostali elektrický šok.

Výskumník s nimi začal sedem dní po narodení a pokračoval celých tridsaťpäť dní – čo je práve obdobie kojenia. Počas tejto doby sa zaujímal o správanie matiek – tie robili všetko preto, aby experiment prekazili. Škriabali, hrýzli a pokúšali sa prehrýzť drôty elektród. Snažili sa utiecť, aby to svojím mačatám uľahčili. Keď tým dosiahli iba to, že mláďatá dostávali viac šokov, matky sa nakoniec stiahli a snažili sa ich držať od seba ďalej. Celým procesom vraj skúmali mladistvú delikvenciu.

Zdroje: peta.org, Cleveland Amory: The Cat Who Came for Christmas