Ukázalo sa, že obmedzovať majiteľov naftových áut je v konečnom dôsledku ešte horšie pre životné prostredie.

Za všetky problémy sveta môže Rudolf Diesel a jeho pekelný naftový motor, ktorý uvrhol svet do čierneho dymu spalín a smogu. Je to pravda? Alebo svitá na časy, keď nebude hon na naftu úspešným ťažením popustických európskych politikov?

Pokiaľ ide o osobnú automobilovú dopravu, asi nič nemá tak neistú budúcnosť ako práve naftový motor. Európa ťaží proti tomuto efektívnemu motoru a palivu v domnení, že nafta výrazne viac škodí životnému prostrediu ako benzínový a elektrický pohon. Pravda bude, ako vždy, kdesi uprostred, ale posledné skúsenosti z Nemecka poukazujú na to, že násilné zamedzovanie vstupu naftových áut do určitých mestských zón je v konečnom dôsledku na škodu práve životnému prostrediu.

Dnes je najvýznamnejším odporcom naftových automobilov Nemecko, čo je vzhľadom na jeho rozvinutý automobilový priemysel závislý práve na výrobe naftových motorov paradoxné. Striktné opatrenia už zaviedol napríklad Stuttgart, ktorý zakázal vjazd automobilov s naftovým pohonom starších noriem dokonca aj vlastným obyvateľom. A Stuttgart nie je jediný, veľmi podobné opatrenia prijali alebo plánujú zaviesť do praxe aj Hamburg, Berlín, Mainz, Frankfurt nad Mohanom, Darmstadt, Bonn, Kolín či Düsseldorf, pričom vo viacerých nemeckých mestách je už dnes zavedený štandard nízkoemisných zón. Do nich majú povolený vjazd iba tie automobily, ktoré spĺňajú vybrané z EURO noriem pre motory.

Svojím spôsobom revolučný teraz môže byť nemecký Mníchov, o ktorom sa tiež špekulovalo ako o budúcom lídrovi v obmedzovaní pohybu naftových áut. Mesto totiž po sérii odborných meraní zistilo, že aj napriek voľnému pohybu naftových automobilov sa ovzdušie v meste zlepšilo. Práve tak, ako sa to deje v posledných rokoch, pretože všetky nové automobily (bez ohľadu na typ pohonu) prichádzajú s nižšími a nižšími emisiami spalín. „Týka sa to nielen rezidenčných zón, ale aj ďalších častí mesta,“ uviedla Stephania Jacobs, zástupkyňa mesta Mníchov pre životné prostredie.

Starosta mesta Dieter Reiter vyhlásil aj to, že merania eco-pro organizácie DUH považuje na nekorektné, pretože úrovne oxidov dusíka organizácia merala v dopravnej špičke a na miestach, kde sú iba cesty a žiadne ľudské obydlia. Z celoročných testov vyplýva, že v Mníchove je priemerný obsah oxidov dusíka NOx na úrovni 40 mg na kubický meter, čo výrazne pod maximálnym denným limitom 200 mg.

Inzercia

Mníchov preto neplánuje zaviesť obmedzenia pre automobily s naftovým pohonom a uvádza, že sa nechce vybrať cestou Hamburgu. V Hamburgu sa totiž ukázalo, ako môže zavádzanie nízkoemisných zón spôsobiť paradoxne zvýšenie množstva škodlivých plynov a pevných častíc. Vodiči, ktorí mali zakázaný prejazd cez určité lokality, museli voliť obchádzky, kvôli čomu spotrebovali viac paliva počas dlhšej doby a teda aj produkovali viac emisií.

Ako dopadne nafta? Zatiaľ to nevyzerá dobre

Bez ohľadu na to, že Mníchov nepodľahol populizmu a viac ako na predpoklady sa spoľahol na objektívne ukazovatele, nafta je stále v nemilosti zákonodarcov.

Stále tvrdšie normy prinútili niektorých výrobcov automobilov, aby nadobro zastavili vývoj naftových motorov (Volvo, Honda, Toyota, postupne ustupuje aj VW) a nahradili ich benzínovo-elektrickými hybridmi.

Je však nepochybné, že éra nafty tak skoro neskončí. Je potrebné, aby sa vystriedala minimálne celá jedna nová generácia osobných automobilov, čo môže byť aj sedem či desať rokov. Okrem toho sú priemyselné odvetvia, v ktorých je použitie benzínu absolútne nemysliteľné, preto nafta prežije minimálne v nich.