Aj príchod Nového roka obnáša určité zvyky či tradície. Niektorí posledné hodiny trávia pokope s rodinnými príslušníkmi, iní s priateľmi na chatách či bytoch. Spoločným menovateľom sa stáva polnoc, ktorá býva obyčajne sprevádzaná neutíchajúcimi dunivými zvukmi ohňostroja či petárd.

Po daždi z pyrotechniky vytečú chemikálie, ktoré kontaminujú pôdu | foto: unsplash.com

Doslova pre niekoľkosekundové potešenie sme ochotní obetovať minimálne tretinu mesačnej výplaty. V niektorých prípadoch ide aj o vyššiu sumu, za ktorú by ste si vedeli užiť luxusnejšiu lyžovačku či dovolenku. Avšak, peniaze sú tým najmenším problémom na špičke ľadovca.

,,Tradícia“ svetelnej šou je v nás tak hlboko zakorenená, že už len predstava zákazu predaja zábavnej pyrotechniky neprichádza do úvahy. Určite ste sa stretli s názormi, ktoré podnecujú druhých k zachovaniu (zlo)zvyku a to z prostého dôvodu. Pre ľudí je jednoduchšie zatvoriť oči pred realitou. Nechcú si zaťažovať hlavu trpiacimi zvieratami, znečisteným ovzduším, možnými zraneniami a v konečnom dôsledku aj neporiadkom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou osláv Nového roka.

Najčastejšie bývame masírovaní rozprávkami typu: ,,Ale veď zvieratká, to jeden deň prežijú.“ Pravdupovediac väčšina áno, no niektoré pre naše rozmary uhynú. Okrem toho zábavná pyrotechnika zvieratám môže vážne poškodiť sluch.

Na jednu stranu sa bijeme za zelenší svet, a na stranu druhú – keď niekto vysloví nepopulárny názor, tak sa tvárime akoby sa mali zrušiť Vianoce. | foto: pexels.com

Ako príklad nám poslúži sluch ľudí a psov. Zatiaľ, čo človek nie je schopný počuť nič nad 20 000 Hz, tak pes počuje ešte o dve tretiny lepšie, ako my. Zvuk ohňostroja nie je príjemný ani pre nás, nie to ešte pre domáceho miláčika, ktorý netuší, čo sa vôkol neho deje. Žiariaca obloha a okolitý hluk spôsobujú nemým tváram stres, vyvolávajú fóbie či nepredvídateľné reakcie (napr. zviera ujde). A to nie len tým domácim, ale aj zvieratám v prírode, v  zoologických záhradách či útulkoch.

Okrem toho zábavná pyrotechnika je jedovatá. Výbuchom sa do ovzdušia uvoľňujú škodlivé PM častice,  ktoré sú toxické pri vdýchnutí. Tieto chemikálie môžu byť spúšťačom nových chorôb alebo prehĺbia existujúce. V ohrození sú ľudia trpiaci ochorením dýchacích ciest (napr. astma). Nehovoriac o tom, že práve na Silvestra majú lekári najrušnejšiu noc. Už len v Košiciach tento rok (01. januára) vyhľadalo urgentnú zdravotnú starostlivosť šesťdesiattri pacientov. Z toho sa jedna Košičanka pripravila o prsty po manipulácii s pyrotechnikou.

OZ SOS/BirdLife Slovensko našlo zranenú sovu

príspevok občianského združenie | foto: instagram

Na problém poukazuje aj občianske združenie SOS/BirdLife Slovensko, ktoré na sociálnych sieťach uverejnilo príbeh operenca z Michaloviec. Sovu dlhochvostú našli po silvestrovskej noci zranenú. Bola vystresovaná z explózie ohňostrojov, pre ktorú narazila do elektrického vedenia a poranila si krídlo.

VZNIKLA AJ PETÍCIA

Pred niekoľkými dňami sa na internete objavila online petícia: ,,STOP NEBEZPEČNEJ ZÁBAVNEJ PYROTECHNIKE!“

screenshot titulnej fotografie | martinhojsik.sk/

Signatári verejne vyzývajú vládu k tomu, aby zakázala voľný predaj nebezpečnej zábavnej pyrotechniky. Upozorňujú na negatívne vplyvy, ktorým sme každoročne vystavovaní. Do ovzdušia sa dostávajú PM častice, oxidu siričitého a oxidu dusičitého, ale aj ťažkých kovov, ktoré sú pre naše zdravie nebezpečné. Zvieratá sú vystresované a konajú impulzívne. Po oslavách nachádzame na lúkach, sídliskách či poliach odpad z ohňostroja, ktorý pre obsah ťažkých kovov kontaminuje pôdu aj vodu. Cieľom petície nie je úplne vyhladenie ohňostrojov z povrchu zemského, no signatári chcú, aby bola pyrotechnika zverená do rúk profesionálov.

K podpisu petície vyzýva na známej sociálnej sieti aj influencer a ekoaktivista Michal Sabo:,, Pripojte sa ku výzve na zákaz nebezpečnej pyrotechniky, prosím.“

V súčanosti petíciu podpísalo tridsaťtisíc Slovákov.

Niektoré slovenské mesta upustili od tradície

Krajské mesta, ako Bratislava, Košice, Nitra,  Poprad, Trnava či Žilina neprivítali nový rok tradičnými oslavami. Niektoré mestá sa rozhodli rozpočet využiť efektívnejšie a podporiť oblasti, ktorým finančná injekcia pomôže (podpora kultúry, škôl či útulkov).