Svet hovorí o štvordňovom pracovnom týždni už pol storočia. Správy o prvých implementáciách tohto „fenoménu“ sa však začínajú objavovať až teraz. Dôvody prečo sa nová stratégia ešte neujala sú rôzne. Niektoré bariéry sú inštitucionálne a iné kultúrne. Samozrejme, nemožno opomenúť ten najľudskejší dôvod zo všetkých – zotrvačnosť, a práve tá je kľúčová.

Korene moderného päťdňového pracovného týždňa siahajú hlboko do minulosti a nie je ľahké sa z tohto zvyku vymaniť. Rovnako treba brať do úvahy, že ani zamestnávatelia nie sú vždy ochotní experimentovať s niečím, čo nezaručuje úspech.

Čo je to štvordňový pracovný týždeň?

Ide o veľkú systémovú zmenu v pracovnom čase zamestnanca. Cieľom je zlepšenie podnikania. Ideálny model je 100-80-100, čo znamená 100% mzdy, 80% času výmenou za 100% produktivity.

Myšlienka je jednoduchá – zamestnanci by pracovali štyri dni v týždni, pričom by dostávali rovnakú mzdu, mali rovnaké benefity, rovnaké pracovné zaťaženie/podmienky, no s jedinou výnimkou a tou je skrátený pracovný týždeň.

Na Slovensku vykazujeme štyridsať hodín týždenne (8 hodín denne) v zamestnaní. V praxi by skrátený pracovný čas vyzeral tak, že by sme si odpracovali približne 28 hodín týždenne, čo vychádza na sedem hodín denne pri štvordňovom pracovnom týždni.

Aké sú výhody štvordňového pracovného týždňa?

Jednoznačnými a nespochybniteľnými benefitmi sú zvýšená produktivita, menšia uhlíková stopa či zlepšené psychické zdravie. Pridaná flexibilita a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom pri štvordňovom pracovnom týždni sú tie najdôležitejšie výhody pre zamestnancov.

Treba sa však na to pozrieť aj zo širšieho spektra. Človek si ľahšie a rýchlejšie vybaví lekárov a podobne. Má čas na voľnočasové aktivity. Muži častejšie preberajú iniciatívu v rámci domácich prác (sú nápomocnejší). Ľudia sú menej uponáhľaní, nadväzujú silnejšie sociálne väzby.

Aké sú nevýhody štvordňového pracovného týždňa?

Aj napriek všetkým vymenovaným benefitom, ktoré podporujú myšlienku štvordňového pracovného týždňa, tak negatív je tiež niekoľko. Hlavným dôvodom sú predsudky. Veľmi veľa zamestnávateľov sa na vzdory rôznym prieskumom domnievajú, že skrátený pracovný týždeň by negatívne ovplyvnil určité aspekty obchodného úspechu.

Ponuka štvordňového pracovného týždňa síce znie fajn, no nikto nezaručuje, že ju ľudia využijú. Len ťažko vychádzame zo stereotypu a dávame priestor niečomu novému. Ako sme už v úvode článku načrtli, tak existujú aj bariéry inštitucionálne i kultúrne. Niektoré povolania skrátka nemôžu prejsť na skrátený pracovný týždeň.

Ktoré krajiny túto myšlienku prijali?

Niektoré krajiny sa snažia zaradiť myšlienku švordňového pracovného času do praxe, prichádzame niekokľými príkladmi:

• Belgicko

Štvordňový pracovný týždeň sa stal v Belgicku realitou, avšak len pre tých, ktorí si to želali. Zamestnanci sa môžu rozhodnúť, či budú pracovať štyri alebo päť dni v týždni. Bohužiaľ v tomto prípade nejde o skutočné skrátenie pracovného týždňa na 28 hodín týždenne. Jednoducho skrátia svoj pracovný čas na menej dní.

Teda môžu pracovať maximálne 9,5 hodiny denne s možnosťou rozšírenia na desať hodín prostredníctvom kolektívnej zmluvy, ktorá umožní skrátiť pracovný týždeň na štyri dni.

• Slovensko

Na Slovensku sme zaznamenali tiež prvotiny štvordňového pracovného týždňa. Poisťovňa NN experimentuje s novým konceptom, no zamestnanci majú na výber dva pracovné režimy. Klasický päťdňový alebo štvordňový, kde odrobia takmer desať hodín denne. Teda opäť sa odkláňame od základnej myšlienky a len stláčame čas do štyroch dní, čo môže mať negatívny dopad na zdravie.

• Maďarsko

Maďarský Telekom bude ako prvý testovať štvordňový pracovný týždeň. Zatiaľ nie sú dostupné informácie, či sa pracovná doba zmení alebo sa zamestnancom navýšia hodiny a skrátia dni. Pilotný program funguje od júla do októbra.

• Island

Jeden z lídrov v štvordňovom pracovnom týždni je práve Island. Už v rokoch 2015 až 2019 uskutočnil najväčší pilotný projekt na svete s 35 až 36-hodinovým pracovným týždňom (skráteným z tradičných 40 hodín) bez zníženia miezd. Pilotný projekt označili výskumníci za úspech a islandské odbory vyjednali skrátenie pracovného času.