„Už nejaký čas bol veľmi unavený. Zomrel pokojne,“ povedal právnik Michel Godest.

Belmondo bol jednou z najväčších hviezd povojnovej francúzskej kinematografie. | i.pinimg.com

Mnoho hercov a režisérov francúzskej filmovej produkcie vzdalo hercovi hold. Medzi nimi aj Alain Delon, ktorý tvrdí, že je úplne zničený.

,,Som úplne zničený. Stratil som priateľa a kolegu. Poznáme sa šesťdesiat rokov, šesťdesiat rokov odvtedy, čo sme spolu začali pracovať. Som naštvaný,“ povedal Alain Delon pre Európu 1.

K smrti sa vyjadrili aj  Denis Podalydès spolu s Michelom Boujenahom, pre nich Belmondo stvárňoval niečo výnimočné. Zatiaľ, čo jeden jeho smrť prirovnáva k zrúteniu celej steny paláca, druhý si bez neho nevie predstaviť Paríž. Vraj je to akoby kráčal po nábreží a zrazu zmizla Eiffelova veža.

Podľa ministerstva kultúry bude Jean-Paulovi Belmondovi vzdaná pocta

Potrebu prejaviť úctu  mal aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý Belmondovu smrť označil ako stratu národného pokladu.

,,Navždy zostane Veľkolepým. Jean-Paul Belmondo bol národným pokladom, plný paniky a výbuchov smiechu, s hlasnými slovami a rýchlym telom, vznešeným hrdinom a známou postavou, neúnavným odvážlivcom a kúzelníkom slov. Všetci sme sa v ňom videli,“ uviedol prezident na Twitteri.

Prezidentov Tweet zo 6. septembra 2021 | @EmmanuelMacron

Inzercia

Nejednoznačné začiatky

Belmondo sa v roku 1933 narodil do umeleckej rodiny. Jeho matka Sarah Rainaud-Richard bola maliarka a otec Paul Belmondo bol francúzsky sochár.

Jeho vášeň k herectvu nebola jednoznačná. Hoci od mala chcel byť hercom, niekoľko rokov sa aktívne venoval boxovaniu. Podľa agentúry Reuters sa Belmondo v roku 1952 zapísal na parížske konzervatórium. Nemal to tam jednoduché, pretože hercov vzhľad nebol príliš lichotivý (výrazne hrboľatý nos či obrovský hrubý úsmev). Dokonca sa jeho lektor herectva vyjadril v tom zmysle, že na scéne nikdy nebude držať ženu v náručí, pretože by to vyzeralo nedôveryhodné.

Aj napriek vyslovenému proroctvu sa Belmondo nevzdal.

Počas svojej šesťdesiat ročnej kariéry sa objavil v 80 filmoch (zahral si aj romantické inscenácie) vrátane komédií a trilerov.

Do popredia ho dostal francúzsky filmový režisér Jean-Luc Godard, ktorý ho obsadil do filmu Na konci s dychom. Belmondo si zahral hlavnú postavu zločinca Michela po boku americkej herečky Jean Seberg. Netreba však zabúdať, že na filmové plátna sa nedostal ihneď. Do roku 1952 pôsobil ako divadelný herec.

Herecký velikán dokázal stvárniť všetky typy postáv. S rovnakou ľahkosťou ako hral zločincov či dobrodruhov, vedel stelesniť aj postavu kňaza. | gettotext.com

Vďaka svojej charizmatickej osobnosti bol striedavo prirovnávaný k americkým hercom  Jamesovi Deanovi, Humphreymu Bogartovi a Marlonovi Brandoovi. Britský filmový časopis Empire ho vybral ako jednu zo 100 najsexi hviezd vo filmovej histórii. Čím zaviedol v Európe nový ideál krásy.

Stal sa hviezdou 60. a 70. rokov

Vo Francúzsku bol známy ako „Bebel“, a bol tiež prazývaný ako  „Le Magnifique“ (Veľkolepý) podľa satiry tajných agentov zo 70. rokov, v ktorej hral. Stal sa jednou z najväčších hereckých hviezd a séria filmov, ktoré natočil s režisérom Jean-Lucom Godardom zanechala v európskej kinematografii hlbokú stopu.

Jean-Paul Belmondo spolupracoval aj s mnohými známymi režisérmi, ako napríklad Claude Chabrol, Philippe de Broca, Claude Zidi a ďalší.

Na konci osemdesiatych rokov sa vrátil k divadlu, kde okrem iného hral aj Cyrana z Bergeracu. V roku 2001 sa herec stiahol do úzadia. Po mozgovej príhode stratil schopnosť rozprávať a prognózy lekárov neboli pozitívne. Podľa ich slov herec nadobro prišiel o hlas. O dva roky neskôr začal opäť plynule rozprávať. V apríli 2007 Bebel získal najvyššie francúzske štátne vyznamenanie (Rad čestnej légie). V roku 2008 sa prvýkrát ukázal vo filme Muž a jeho pes.

Do pamäte obyvateľov v našom regióne sa Belmondo dostal vďaka mnohým svojim filmovým úlohám, jedným z najpôsobivejších je ale tá z filmu Le Professionnel z roku 1981. Hudbu k tomuto filmu vytvoril Ennio Morricone, ktorý zomrel iba vlani vo veku 91 rokov.