Neobmedzené platené voľno vyvoláva zmiešané pocity. Ak by mali zamestnanci väčšiu slobodu pri výbere dovolenky, bolo by to pre nich výhodou? Alebo je lepšie riadiť sa pevne stanovenými pravidlami?

Veľké firmy podľahli voľnejšiemu systému

Neobmedzené platené voľno začína robiť v pracovnom prostredí robiť menšiu revolúciu. Princíp je jednoduchý – namiesto pevného počtu dní platenej dovolenky majú zamestnanci po celý rok neobmedzený počet dní. Samozrejme tomu predchádza dohoda podľa interného návodu firmy. Zámerom tejto politiky je poskytnúť pracovníkom väčšiu slobodu pri riadení ich pracovného zaťaženia aj osobného života. Tento spôsob vyberania voľna môže viesť k zvýšeniu blahobytu, z ktorého má prospech pracovník aj spoločnosť.

Nápad vznikol medzi startupmi za veľkou mlákou a odvtedy sa rozšíril do veľkých spoločností ako LinkedIn, Netflix a Bumble. Momentálne je tento trend čoraz známejší aj na Wall Street. Investičná banková spoločnosť Goldman Sachs nedávno svojim vedúcim zamestnancom poskytla neobmedzenú platenú dovolenku.

Podľa správy si partneri a výkonní riaditelia môžu „vziať voľno, keď to bude potrebné, bez nároku na pevne stanovený deň dovolenky“. Mladší zamestnanci dostali ďalšie dva dni voľna ročne a spoločnosť uviedla, že všetci pracovníci si musia každý rok vybrať minimálne 15 dní dovolenky.

INZERCIA

Výhody pre osobný život

Na prvý pohľad to vyzerá ako pozitívna iniciatíva od spoločnosti nachádzajúcej sa v prostredí s vyčerpávajúcim pracovným časom. Neobmedzené platené voľno by poskytlo prepracovaným zamestnancom viac času na odpočinok. Zlepšenie duševného zdravia a celkové dosiahnutie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom je predsa celosvetovým problémom. Firmy sa preto snažia robiť všetko pre to, aby zamestnanci neodišli ku konkurencii kvôli lepším podmienkam.

Prezident a generálny riaditeľ Spoločnosti pre riadenie ľudských zdrojov, Johnny C. Taylor Jr. uprednostňuje termín „otvorená dovolenka“. Voľno teda nevyhnutne neznamená spontánny výlet k moru. Často si potrebujeme vybaviť lekárske kontroly, rodinné záležitosti alebo sa chceme na chvíľu dištancovať od okolitého sveta. Problémom je, že víkend nám v tomto jednoducho nevyhovuje a nestačí.

Nezvyk pre zamestnancov

Hoci takýto benefit znie lákavo, neobmedzené platené voľno v súčasnosti využívajú štyri percentá amerických firiem. Existuje množstvo spoločností, ktoré experimentovali s týmto spôsobom, len aby ho po pár mesiacoch zavrhli. Prieskum z roku 2018 ukázal menšie využívanie dovolenky s takouto pracovnou politikou. Podľa iného prieskumu jedna tretina amerických zamestnancov s neobmedzenou dovolenkou pracuje aj počas nej.

Niekoľko spoločností ukončilo na prvý pohľad ideálny pracovný systém práve kvôli tejto skutočnosti. Pracovníci môžu na novú politiku reagovať inak ako manažéri predpokladali. Príkladom je náborová spoločnosť Unknown. Jej generálny riaditeľ sa vyjadril, že ľudia v jeho firme cítili vinu, ak by neboli v práci „bezdôvodne“. Namiesto toho prešli na 32 platených dní voľna, vo všetkých radoch zamestnancov.

Poskytnutie neobmedzenej platenej dovolenky dokáže teda priniesť okrem výhod tiež problémy. Odstraňujú sa záruky chrániace záujmy pracovníkov, ak si nemôžu vziať voľno. Nemajú dni, ktoré si musia zo zákona vziať do konca roka, alebo preniesť do ďalšieho. Pre firmu to znamená, že ak sa to stane hneď niekoľkým zamestnancom, dokážu celkom kvalitne ušetriť.

Ako dodať slovenským firmám odvahu?

Veľkorysá dovolenková politika by podľa odborníkov mohla osloviť širšiu pracovnú silu. Generálny riaditeľ spoločnosti Netflix,  Reed Hastings vo svojej knihe z roku 2020 podrobne opísal, prečo dosiahnutie voľnejšieho režimu trvalo roky. Nakoniec zistil, že „sloboda signalizuje zamestnancom, že im veríme, že robia správnu vec, čo ich zase povzbudzuje, aby sa správali zodpovedne“.

Rozdelenie práce a voľna tak, ako to zaviedla najväčšia streamovacia spoločnosť inšpirovala aj slovenský startup. CloudTalk je zostavený z ľudí sledujúcich súčasné trendy a inak to nie je ani v pracovnej oblasti. Podnet na zmenu fixnej dovolenky prišiel priamo z radu zamestnancov.

Nový koncept sa však neodvoláva na neobmedzenosť výberu. Ide síce o voľnejší systém, no stanovili sa presné podmienky, napríklad komu sa majú pracovníci v prípade potreby hlásiť. Je to odvážny krok, no súčasné firmy by sa nemali báť výzvy, ale zažiť ju na vlastnej koži.

Zdroje: www.bbc.com, www.startitup.sk

Zdroj titulnej fotografie: pexels.com