Časť rakety spoločnosti SpaceX, ktorá štartovala ešte v roku 2015, sa rúti smerom k Mesiacu. Astronómovia predpovedajú, že by 4. marca mohla naraziť na mesačný povrch. Konkrétne na odvrátenú stranu Mesiaca blízko rovníka.

Ide o horný stupeň rakety Falcon 9, ktorá odštartovala z Floridy 11. februára 2015. Účelom jej misie bolo doručiť satelit NASA s názvom DSCOVR Space Weather Satellite do vesmíru. 570-kilogramový satelit sa teda od 8. júna 2015 nachádza v Lagrangeovom bode 1 sústavy Slnko-Zem, vo vzdialenosti zhruba 1 609 000 kilometrov od Zeme.

Satelit DSCOVR na druhom stupni rakety Falcon 9 [SpaceX]

Ako biliardové gule

Horný stupeň rakety sa tak počas misie dostal príliš ďaleko od Zeme, aby sa svojpomocne so svojím zvyškom paliva mohol vrátiť naspäť. Namiesto toho ostal na „chaotickej“ obežnej dráhe medzi Zemou a Mesiacom, vďaka gravitačnej sile oboch vesmírnych telies. Na tejto dráhe sa časť rakety vážiaca približne 4 tony nachádza už skoro sedem rokov. Astronóm Bill Gray zmienenú časť rakety Falcon 9 prirovnal k biliardovej guli, ktorá sa odráža od iných biliardových gúľ.

Neplánovaná zrážka

Je teda nepravdepodobné, že niekto od začiatku misie predpovedal, že by raketa mohla naraziť do Mesiaca. Trajektória horného stupňa rakety sa totiž mohla uberať rôznymi smermi. Jednou z možností mohol byť aj návrat na Zem alebo sa dokonca mohla časť rakety dostať na obežnú dráhu okolo Slnka.

Pohľad späť na Zem z druhého stupňa rakety Falcon 9 [SpaceX]

Nové údaje však naznačujú, že 12 metrov dlhý horný stupeň rakety Falcon 9 smeruje na Mesiac. Pôjde teda o prvý prípad náhodného nárazu telesa vytvoreného človekom s mesačným povrchom, o ktorom vieme. Je však možné, že podobné neplánované dopady nastali aj v minulosti, ale unikli pozornosti odborníkov.

Nový kráter na Mesiaci vďaka SpaceX

Keďže sa časť rakety pohybuje rýchlosťou okolo 9 100 kilometrov za hodinu, pri dopade na mesačný povrch bude úplne zničená. Pri pozorovaní z obežnej dráhy Mesiaca bude vidieť len obrovský oblak mesačného prachu, ktorý sa vznesie z miesta dopadu a neskôr pomaly usadí. Po usadení mesačného prachu tak vznikne nový mesačný kráter, ktorý sa bude dať pozorovať pomocou satelitov ako je NASA Lunar Reconnaissance Orbiter alebo Chandrayaan-2. Nakoľko k nárazu dôjde na odvrátenej časti Mesiaca, nebude ho možné pozorovať zo Zeme. Podľa predpokladov odborníkov by mal byť priemer vzniknutého krátera okolo 20 metrov.

Inzercia

Gray hovorí, že aj z tejto neplánovanej zrážky časti rakety s mesačným povrchom sa môžeme naučiť niečo viac o povahe lunárnych dopadov. Teda napríklad o veľkosti kráteru, ktorý vytvorí objekt s určitou váhou, pohybujúci sa určitou rýchlosťou. Tiež by sme sa mohli dozvedieť niečo viac o geológii Mesiaca v mieste dopadu.

Plánovaný pohyb druhého stupňa rakety Falcon 9 až po náraz na mesačný povrch [BillGray/Project Pluto]

Nárazov už bolo v minulosti viac

Samozrejme nie je to prvý raz, čo človekom vytvorený objekt narazil do Mesiaca. V minulosti NASA uskutočnila misie, ktorých cieľom bolo úmyselne „nabúrať“ do Mesiaca. Napríklad počas misií Apollo, alebo keď v roku 2009 satelit LCROSS narazil do Mesiaca za účelom hľadania vody.

Výskum nárazu objektov na mesačný povrch je dôležitý aj pre budúce lunárne kolónie. Tie budú v neustálom nebezpečenstve pred pádom malých meteoritov, nakoľko Mesiac nemá atmosféru, v ktorej by sa takéto meteority rozpadli a zhoreli. Je teda pravdepodobné, že budú lunárne kolónie kvôli ochrane pred nárazmi, ako aj pred vesmírnym žiarením, umiestnené v podzemí.

Mesiac [Unsplash]

Kozmický odpad

Napriek tomu, že horný stupeň rakety Falcon 9 pri dopade na Mesiac pravdepodobne nespôsobí veľa škody, odborníci vďaka nemu upozorňujú na zväčšujúce sa množstvo kozmického odpadu, ktorý obieha okolo Zeme. Americké ministerstvo obrany v súčasnosti sleduje viac ako 27 000 kusov kozmického odpadu, ktorý tvoria hlavne staré časti rakiet a satelitov. Vďaka podobným udalostiam si ľudia začínajú uvedomovať, že kozmický odpad je veľký problém, ktorý treba riešiť.

Kesslerov syndróm

Podľa riaditeľa Centra pre vesmírnu kybernetickú stratégiu a kybernetickú bezpečnosť Univerzity v Buffale Johna Crassidisa je možné, že za 50 rokov sa dostaneme do bodu, kedy bude na obežnej dráhe toľko odpadu, že nebudeme môcť vypustiť žiadne ďalšie satelity. Jedná sa hlavne o Kesslerov syndróm, ktorý opisuje kaskádový efekt, kedy sa objekty začnú na obežnej dráhe navzájom zrážať, čo spôsobí narastajúci počet úlomkov.

Treba však uviesť, že spoločnosť SpaceX zvyčajne úmyselne likviduje svoje horné stupne rakiet nasmerovaním späť na Zem a nechá ich zhorieť v atmosfére. Ako sme už spomínali, v tomto prípade sa však horný stupeň nachádzal vo väčšej vzdialenosti od Zeme, ako pri zvyčajných letoch spoločnosti. K Zemi teda v roku 2015 smeroval len prvý stupeň rakety Falcon 9. Spoločnosť SpaceX uskutočnila prvé úspešné pristátie prvého stupňa až o rok neskôr. Tým spoločnosť začala jej úspešnú prevádzku znovupoužiteľných rakiet.

Satelit DSCOVR [NOAA]

Satelit DSCOVR

DSCOVR (Deep Space Climate Observatory) je americká vesmírna meteorologická stanica, ktorá monitoruje zmeny slnečného vetra. Taktiež poskytuje predpovede geomagnetických búrok, ktoré by mohli narušiť rozvodné siete, satelity, lokalizačné služby, telekomunikácie a letectvo. Na satelite sa nachádza kamera EPIC (Earth Polychromatic Imaging Camera), ktorá sníma Zem každé dve hodiny.

Kamera EPIC môže tiež vytvárať snímky zatmenia Slnka a snímky Mesiaca, pri prechode medzi satelitom DSCOVR a Zemou. Okrem nej má satelit aj ďalšie vedecké prístroje ako napríklad PlasMag (Plasma-Magnetometer) alebo rádiometer NISTAR.

Zdroje: Gadgets 360, SciTechDaily, NPR, The Verge, Business Insider, NASA