1. časť

Čo vlastne vyznávajú budhisti? Ako zomrel Buddha a prečo má byť život utrpením?

Buddhov príbeh a štyri vznešené pravdy, ktoré nás inšpirujú na každodennej ceste. Priblížime si aj 8 odporúčaní k odstráneniu utrpenia a pokojnému životu.
Vydané 9. septembra 2021 / Autor / Obsahuje tieto témy: , , , , , ,

Bol Buddha skutočnou osobou?

Budhizmus založil v Indii bývalý hinduistický mních Gautama Siddhartha (563-483 pred n. l.), známejší ako Budha, čo v preklade znamená „Osvietený“.

Buddha pochádzal z bohatej rodiny v dnešnom Nepále, kde bol jeho otec feudálom. V noci pred jeho narodením sa jeho matke snívalo, že cez jej bok vstúpil do jej lona biely slon. Hinduistickí kňazi interpretovali sen ako dvojaký osud: bude buď univerzálnym panovníkom, alebo univerzálnym učiteľom. V nádeji, že sa syn vydá na cestu panovníka, ho otec obmedzil na rodinné panstvo a chránil ho pred negatívnymi zážitkami z choroby a smrti.

Vo veku 29 rokov mal trikrát príležitosť pozrieť sa na vonkajší svet a zakaždým bol šokovaný, keď sa dozvedel o utrpení, ktoré ľudia zažívajú. Najprv uvidel starca, potom chorého a potom mŕtve telo. Pri štvrtej príležitosti stretol hinduistického mnícha, ktorý ho inšpiroval k tomu, aby opustil svoje rodinné sídlo a žil život v náboženskej oddanosti.

Buddha putoval šesť rokov a neskôr sa pripojil k skupine piatich asketických mníchov, ktorí ho naučili praxi odriekania seba samého. Budhovo úsilie bolo také prísne, že takmer zomrel od hladu. Začal znova jesť, aby získal zdravie, a jeho asketickí kolegovia ho znechutení opustili. Buddha, sklamaný svojimi zlyhaniami, sedel pod figovníkom a sľuboval, že nevstane, kým nedosiahne najvyššie prebudenie. Zostal hore celú noc a pri prvom pohľade na rannú hviezdu sa stal osvieteným. Nakoniec pritiahol veľký zástup stúpencov a v každom väčšom meste zriadil kláštory.

Buddha nakoniec zomrel tým, že omylom zjedol otrávené huby v dome blízkeho učeníka.

Buddhova socha

Vďaka svojim skúsenostiam ako mnícha bol Budha nespokojný s mnohými tradičnými hinduistickými učeniami, ako napríklad s úlohou kňazov a autoritou ich písiem. Buddhova základná filozofia však vo veľkej miere čerpá z hinduizmu. Sám Buddha nič nenapísal a najstaršie správy o jeho učení sú v rozsiahlej zbierke s názvom Pali Canon, zostavenej počas prvých piatich storočí po Buddhovej smrti. Texty sú napísané v jazyku príbuznom sanskritu, nazývanom „Pali“, odtiaľ označenie „Pali Canon“.

 

Inzercia

Štyri vznešené pravdy

Najslávnejšou časťou Pali Canon je časť známa ako „Prvý rozhovor“, ktorú podľa tradície Buddha doručil svojim asketickým priateľom bezprostredne po osvietení. Obsah je základom celého budhistického učenia a prináša „štyri vznešené pravdy“ týkajúce sa hľadania osvietenia.

Prvá pravda je, že život je utrpenie.

Toto je vznešená pravda o utrpení. Narodenie sprevádza bolesť, úpadok je bolestivý, choroba je bolestivá a smrť je bolestivá. Spojenie s nepríjemným je bolestivé a odlúčenie od príjemného je bolestivé. Akákoľvek neuspokojená túžba je tiež bolestivá.

„Paliho slovo“ pre utrpenie sa niekedy prekladá ako úzkosť alebo frustrácia, ale dobrým opisom je aj dislokácia. Napríklad bolesť, ktorú zažívame z vykĺbeného ramena, je dôsledkom toho, že moja ruka bola vytiahnutá z normálnej polohy. Podobne koreň celého utrpenia zahŕňa určité prekrútenie alebo skreslenie našej skutočnej podstaty. Budhistické spisy ponúkajú nekonečný zoznam utrpení, s ktorými sa stretávame počas celého života, ako napríklad choroby, staroba, strach zo smrti, nesplnenie ambícií, odlúčenie od blízkych a spojenia s ľuďmi, ktorých nemáme radi. Aj v dobrý deň, ak dokážeme uniknúť nejakej tragédii, v našich životoch dominuje preventívne vyhýbanie sa utrpeniu. Snažíme sa držať krok s rutinou cvičenia, opatrne jazdíme po meste, zamykáme dvere a vyhýbame sa nepriateľským ľuďom, a tak ďalej.

Ilustračná fotografia ( mnísi v sprievode slonov kráčajúci džungľou )

Druhá ušľachtilá pravda je, že príčinou utrpenia je túžba.

Toto je vznešená pravda o pôvode utrpenia. Je to smäd alebo túžba, ktorá spôsobuje obnovu existencie sprevádzanú zmyslovým potešením a hľadaním uspokojenia najskôr tu, potom tam. To znamená, že je to túžba po uspokojení vášní alebo túžba po budúcom živote alebo túžba po úspechu v tomto súčasnom živote. V konečnom dôsledku nemôže byť naša túžba nikdy skutočne uspokojená, a tak trpíme, ako to robí dieťa, keď sa mu pokúšame vytrhnúť jeho obľúbenú hračku z rúk. Ústredným bodom tejto ušľachtilej pravdy je, že pre každý druh utrpenia, ktoré zažívame, existuje nejaká scestná túžba, ktorá je jeho zdrojom. Predpokladajme napríklad, že sa mi pri ceste do obchodu zlomí noha pri dopravnej nehode. Chronologicky som mal niekoľko túžob, ktoré viedli k nehode. Jedna túžba ma prinútila kúpiť si najskôr auto, a nie využívať verejnú dopravu. Ďalšia túžba ma naklonila k nákupu niečoho v obchode, a ešte jedna ma prinútila ísť nakupovať v tom konkrétnom čase.

Čím viac vecí túžim mať a ktorých sa držím, tým viac znásobujem svoje utrpenie. Prečo sme nútení tak zúrivo lipnúť na toľkých veciach? Buddha má odpoveď. Túžba vzniká z piatich odlišných zložiek našej ľudskej prirodzenosti. Tieto zložky sú hmota, pocit, vnímanie, predispozícia a vedomie. Každá z týchto piatich zložiek sa spolieha na niečo mimo mňa. Aj keď chcem urobiť niečo také jednoduché, ako je prechádzka z obývačky do kuchyne, spolieham sa na materiálnu stavbu samotného domu, svoje surové zmyslové vnímanie a to, ako sa tieto vnímania automaticky registrujú v mojej mysli. Pretože ľudský stav je formovaný túžbou, mnohé, ak nie väčšina z nich, sú nesplnené, potom je náš stav stavom utrpenia.

Treťou ušľachtilou pravdou je, že koniec utrpenia sa dosiahne vyhasnutím našej túžby; toto je stav nirvány, termín, ktorý doslova znamená „uhasiť“. Z prakticky nekonečného počtu túžob, ktoré vybuchujú z mojich piatich zložiek, by malo byť mojím cieľom ich zničenie, ako tu popisuje Buddha: V tejto pasáži Buddha zobrazuje nirvánu ako stav, v ktorom „nezostáva žiadna vášeň“. Všetci chápeme dôležitosť odstránenia aspoň niektorých túžob, ako je túžba po nezdravých jedlách. Ide tu však o to, že by sme mali uhasiť všetky túžby, a to prinesie duševný stav osvietenia.

Štvrtá ušľachtilá pravda nám hovorí, ako uhasiť naše túžby, konkrétne prijatím série morálnych postojov, presvedčení a činov, ktoré Buddha spoločne nazýva osemnásobnou cestou: „Toto je ušľachtilá pravda o ceste, ktorá vedie k odstráneniu utrpenie. Je to vznešená osemnásobná cesta.“

Stručne povedané, toto je osem odporúčaní.

(1) Mali by sme zaujať správne názory, ktoré sú bez povier alebo klamu.

(2) Mali by sme mať správne ciele, ktoré sú vysoké a hodné inteligentného a seriózneho človeka.

(3) Mali by sme cvičiť správnu reč, ktorá je láskavá, otvorená a pravdivá.

(4) Mali by sme vykonávať správanie, ktoré je čestné a čisté.

(5) Mali by sme si osvojiť správne živobytie, ktoré živým veciam neprinesie žiadnu škodu ani nebezpečenstvo.

(6) Mali by sme vyvinúť správne úsilie v rámci sebacvičenia a sebaovládania.

(7) Mali by sme mať správnu všímavosť, pokiaľ si plne uvedomujeme prítomný okamih a nie sme zaneprázdnení nádejami alebo starosťami.

(8) Mali by sme sa venovať správnej koncentrácii, ktorá zahŕňa meditáciu, ktorá vedie k zážitku nirvány.

Ilustračná fotografia (meditácia)

Na povrchu, osemnásobná cesta, podporuje mnohé z hodnôt, ktoré nás učia prijímať od detstva. V skutočnosti sa týchto osem odporúčaní javí ako neoddeliteľné od jednoduchého vedenia našich bežných životov naplnených túžbami civilizovaným spôsobom. Ako potom tieto odporúčania vedú k nirváne, vyhasnutiu všetkých túžob? Buddhovo vysvetlenie je, že všetky zahŕňajú prijatie strednej cesty, čo je pokojné odlúčenie dosiahnuté vyhýbaním sa extrémom askézy a pôžitkárstva:

Existujú dva extrémy, ktorým by sa mal človek vyhnúť: zaužívaná prax sebazapierania, ktorá je vulgárna a bezvýsledná a zaužívaná praktika sebaponižovania, ktorá je bolestivá a rovnako bezvýsledná. Buddha objavil strednú cestu – cestu, ktorá otvára oči a dáva porozumenie, ktorá vedie k pokoju mysle, k vyššej múdrosti, k úplnému osvieteniu a k Nirváne. Je to ušľachtilá osemnásobná cesta a pri každom z jej odporúčaní, vidíme ako musíme postupovať strednou cestou. Napríklad pri prvej ceste správnych cieľov by sme sa mali snažiť oslobodiť od poverčivosti a klamu. Ak sa pozrieme na bežné povery a bludy dnes, ako je viera v únos mimozemšťanov alebo rasová nadradenosť, sú to zjavne extrémistické názory, ktorých by sme sa mali vyvarovať. Tento stredný kurz „otvára oči a dodáva porozumenie“, čo nakoniec vedie k nirváne. Stredná cesta je odrazovým mostíkom k nirváne, pretože vytvára mentálne dispozície, ktoré nám zase umožňujú byť vnímaví k skúsenosti nirvány.

Pokračujte na ďalší príspevok »